Rokovací poriadok Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny

(Úradný vestník APV, číslo 37/2014)

Podľa článku 31 a 43 odsek 2 Štatútu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník APV č. 20/14) a článku 1 odsek 2 Pokrajinského parlamentného uznesenia o Zhromaždení Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník APV č.: 28/14)

Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na zasadnutí 23. septembra 2014 vynieslo

ROKOVACÍ PORIADOK
ZHROMAŽDENIA AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY

I. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rokovacím poriadkom Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (ďalej: zhromaždenie) sa bližšie upravuje organizácia práce Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (ďalej: zhromaždenie) a upravuje sa spôsob práce zhromaždenia.

Článok 2

Podstatné mená, ktoré označujú služobné pozície, postavenia a funkcie v zhromaždení sa používajú v podobe, ktorá vyjadruje pohlavie osoby, ktorá je ich nositeľom.

Článok 3

V práci zhromaždenia sa okrem srbského jazyka a cyrilského písma rovnoprávne úradne používajú aj maďarský, slovenský, chorvátsky, rumunský a rusínsky jazyk a ich písma, v súlade so štatútom.

II. USTANOVENIE ZHROMAŽDENIA

1. Zvolanie prvého zasadnutia zhromaždenia

Článok 4

Prvé zasadnutie zhromaždenia zvoláva predseda zhromaždenia predchádzajúceho zloženia do troch dní  po dni odovzdania správy Pokrajinskej volebnej komisie o uskutočnených voľbách.

Ak predseda zhromaždenia predchádzajúceho zloženia v určenej lehote nezvolá zasadnutie, zasadnutie zvolá najstarší podpredseda predchádzajúceho zloženia v nasledujúcej trojdňovej lehote.

Zasadnutiu zhromaždenia po voľbu predsedu zhromaždenia predsedá najstarší poslanec, ktorý je prítomný na zasadnutí, ktorému v práci pomáha generálny tajomník zhromaždenia.

Článok 5

Na prvom zasadnutí zhromaždenia:

- sa potvrdzujú mandáty poslancov,
- sa zriaďujú poslanecké skupiny,
- koná sa voľba predsedu,
- koná sa voľba podpredsedov zhromaždenia,
- menuje sa generálny tajomník zhromaždenia.

Na prvom zasadnutí zhromaždenia sa môžu sa zriadiť aj pracovné telesá zhromaždenia.

2. Potvrdenie mandátu poslancov

Článok 6

Poslanci získavajú práva a povinnosti dňom potvrdenia mandátu.

Zhromaždenie potvrdzuje mandát poslancov na podklade osvedčenia o voľbe poslanca a správy Pokrajinskej volebnej komisie o uskutočnených voľbách.

Zhromaždenie zriaďuje Komisiu na potvrdenie mandátu poslancov (ďalej: komisia), ktorá má siedmich členov.

V zložení komisie sa zabezpečuje pomerné zastúpenie poslancov zvolených na návrh politických strán, koalície politických strán alebo koalície politickej strany a skupiny občanov alebo skupín občanov.

Článok 7

Predsedu a členov komisie navrhuje poslanec, ktorý predsedá zasadnutiu zhromaždenia. Komisia je zvolená, ak za ňu hlasuje väčšina prítomných poslancov.

Článok 8

Komisia začne s prácou ihneď po jej zvolení.

Komisia pracuje na zasadnutí, na ktorom je prítomná väčšina členov komisie a rozhoduje väčšinou hlasov celkového počtu členov komisie.

Článok 9

Na podklade správy Pokrajinskej volebnej komisie o uskutočnených voľbách komisia zisťuje, či sú údaje z osvedčenia o voľbe každého poslanca totožné s údajmi zo správy pokrajinskej volebnej komisie a  o tom predkladá zhromaždeniu správu v písomnej podobe, ktorá obsahuje:

- návrh na potvrdenie mandátu každého jednotlivého poslanca,
- zdôvodnený návrh na  odročenie potvrdenia mandátu jednotlivých poslancov.

Ak sa pre člena komisie navrhuje odročenie potvrdenia mandátu, nemôže sa zúčastniť rozhodovania o tom návrhu.

Článok 10

Správu komisie zhromaždenie rozoberá a schvaľuje v úplnom znení, ak komisia nenavrhla odročenie potvrdenia mandátov jednotlivých poslancov.

Ak komisia vo svojej správe navrhne poslancovi odročiť potvrdenie mandátu, o každom takom návrhu sa hlasuje osobitne.

Predložením správy zhromaždeniu, práca komisie zanikne.

Článok 11

Ak zhromaždenie odročí potvrdenie mandátu poslanca, zaviaže Pokrajinskú volebnú komisiu vykonať previerku validity osvedčenia o voľbe poslanca a informovať o tom  zhromaždenie do ôsmich dní po dni prijatia uznesenia.

O potvrdení mandátu poslanca z odseku 1 tohto článku zhromaždenie rozhoduje po prerokovaní správy Pokrajinskej volebnej komisie.

Poslanec, ktorému sa odročilo potvrdenie mandátu, má právo byť prítomný na zasadnutiach zhromaždenia a zúčastniť sa v  práci bez práva rozhodovať.

Článok 12

Zhromaždenie je ustanovené potvrdením mandátov dvoch tretín poslancov.

Dňom ustanovenia zhromaždenia zaniká mandát poslancov predchádzajúceho zloženia.

3. Zriaďovanie poslaneckých skupín

Článok 13

Poslanecké skupiny sa zriaďujú  spôsobom určeným týmto rokovacím poriadkom.

4. Voľba predsedu zhromaždenia

Článok 14

Kandidáta na predsedu zhromaždenia môže navrhnúť najmenej 20 poslancov.

Poslanec sa môže zúčastniť v navrhovaní len jedného kandidáta.

Návrh kandidáta na predsedu zhromaždenia sa odovzáva predsedajúcemu v písomnej podobe.

Článok 15

Návrh obsahuje meno a priezvisko kandidáta, krátky životopis, stranícku príslušnosť, meno a priezvisko predstaviteľa navrhovateľa, zdôvodnenie a  súhlas kandidáta v písomnej podobe.

Predsedajúci doručuje poslancom prijaté návrhy kandidátov na predsedu zhromaždenia.

Predstaviteľ navrhovateľa má právo ústne zdôvodniť návrh.

Článok 16

O návrhu kandidáta na predsedu zhromaždenia sa otvára diskusia.

Po uzavretí rozpravy predsedajúci ustaľuje listinu kandidátov na predsedu zhromaždenia azbukovým poradím začiatočných písmen priezvisk kandidátov.

Článok 17

Predseda zhromaždenia sa volí verejným hlasovaním, ak zhromaždenie nevynesie rozhodnutie o tajnom hlasovaní.

Hlasuje sa podľa ustanovení tohto rokovacieho poriadku o rozhodovaní verejným hlasovaním.

Ak je navrhnutých viac kandidátov na predsedu,  hlasuje sa vyvolávaním poslancov.

Ak sa zhromaždenie rozhodne hlasovať tajne, hlasuje sa podľa ustanovení tohto rokovacieho poriadku o rozhodovaní tajným hlasovaním.

Článok 18

Hlasovanie za voľbu predsedu zhromaždenia vedie predsedajúci, ktorému pomáhajú v práci dvaja najmladší poslanci, ktorí sú prítomní na zasadnutí a generálny tajomník zhromaždenia.

Kandidát na predsedu zhromaždenia nemôže viesť hlasovanie, ani nemôže pomáhať predsedajúcemu vo vedení hlasovania.

Článok 19

Za predsedu zhromaždenia je zvolený poslanec, ktorý získal väčšinu hlasov celkového počtu poslancov.

Ak je navrhnutý jeden kandidát, ktorý nezískal potrebnú väčšinu hlasov alebo sú navrhnutí dvaja kandidáti, a ani jeden nezískal potrebnú väčšinu, volebný postup sa opakuje.

Ak sú navrhnutí viacerí kandidáti a ani jeden nezískal potrebnú väčšinu, hlasovanie sa zopakuje pre dvoch kandidátov, ktorí získali najväčší počet hlasov, resp. pre kandidátov, ktorí získali najväčší a súčasne  rovnaký počet hlasov.

Ak sa v druhom kole predseda zhromaždenia nezvolí, volebný postup sa zopakuje.

Článok 20

Pri nastúpení do funkcie predseda zhromaždenia pred zhromaždením skladá sľub, ktorý znie takto:

„Sľubujem, že budem dodržiavať ústavu a zákon Srbskej republiky, Štatút Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a že budem funkciu predsedu Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny vykonávať svedomito, nestranne a zodpovedne, riadiac sa demokratickými zásadami, záujmami občanov a záujmami Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a že budem ochraňovať dobrú povesť zhromaždenia.“

Článok 21

Po voľbe predseda zhromaždenia prevezme predsedanie zasadnutiu.

5. Voľba podpredsedu zhromaždenia

Článok 22

Pri každom ustanovení zhromaždenie určuje počet podpredsedov, na návrh predsedu.

Článok 23

Najmenej 20 poslanov môže navrhnúť jedného alebo viacerých kandidátov na podpredsedu zhromaždenia, ale najviac po počet, ktorý sa volí.

Návrh kandidáta na podpredsedu zhromaždenia sa predkladá predsedovi zhromaždenia v písomnej podobe.

Článok 24

Návrh obsahuje meno a priezvisko kandidáta, krátky životopis, stranícku príslušnosť, meno a priezvisko predstaviteľa navrhovateľa, zdôvodnenie a súhlas kandidáta v písomnej podobe.

Predseda zhromaždenia doručuje poslancom pripravené návrhy.

Predstaviteľ navrhovateľa má právo ústne zdôvodniť návrh.

O navrhnutom kandidátovi sa otvára rozprava.

Po uzavretí rozpravy predseda zhromaždenia ustaľuje listinu kandidátov na podpredsedov zhromaždenia azbukovým poradím začiatočných písmen priezvisk kandidátov.

Článok 25

Hlasovanie  za voľbu podpredsedu zhromaždenia sa koná podľa ustanovení tohto rokovacieho poriadku o hlasovaní za voľbu predsedu zhromaždenia.

Každý poslanec hlasuje najviac za toľko kandidátov, koľko sa podpredsedov volí.

Článok 26

Za podpredsedu zhromaždenia je zvolený kandidát, čo získal väčšinu hlasov celkového počtu  poslancov.

Ak bolo navrhnutých toľko kandidátov, koľko sa volí a nezvolil sa plánovaný počet alebo ani jeden podpredseda zhromaždenia, opakuje sa volebný postup pre taký počet podpredsedov zhromaždenia, čo neboli zvolení.

Ak bolo navrhnutých viac kandidátov od počtu, čo sa volí a nezvolil sa plánovaný počet podpredsedov zhromaždenia, opakuje sa hlasovanie pre taký počet podpredsedov zhromaždenia, čo neboli zvolení, a to spomedzi zvyšných  navrhnutých kandidátov.

Ak sa v druhom kole nezvolil plánovaný počet podpredsedov zhromaždenia, opakuje sa postup pre taký počet podpredsedov, čo neboli zvolení.

Článok 27

Pri nastúpení do funkcie podpredseda zhromaždenia pred zhromaždením skladá sľub, ktorý znie takto:

„Sľubujem, že budem dodržiavať ústavu a zákon Srbskej republiky, Štatút Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a že funkciu podpredsedu Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny budem vykonávať svedomito, nestranne a zodpovedne, riadiac sa demokratickými zásadami, záujmami občanov a záujmami Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a že budem ochraňovať dobrú povesť zhromaždenia.“

6. Menovanie generálneho tajomníka zhromaždenia

Článok 28

Zhromaždenie má generálneho tajomníka.

Kandidáta na generálneho tajomníka zhromaždenia navrhuje predseda zhromaždenia.

Návrh obsahuje meno a priezvisko kandidáta, krátky životopis, zdôvodnenie a súhlas
kandidáta v písomnej podobe.

Generálny tajomník zhromaždenia sa menuje na štvorročné obdobie.

Po každom ustanovení zhromaždenia sa menuje generálny tajomník zhromaždenia.

Za generálneho tajomníka zhromaždenia môže byť menovaná osoba so skončenou právnickou fakultou, zloženou štátnou odbornou skúškou pre prácu v orgánoch správy a najmenej päťročnou pracovnou skúsenosťou v odbore.

III. ORGANIZÁCIA ZHROMAŽDENIA

1. Predseda, podpredseda, generálny tajomník a zástupca generálneho tajomníka zhromaždenia

a/ Predseda zhromaždenia

Článok 29

Predseda zhromaždenia zastupuje zhromaždenie, vypisuje voľby poslancov, zvoláva zasadnutia zhromaždenia a ustaľuje návrh rokovacieho programu, zvoláva zasadnutia kolégia zhromaždenia a predsedá im, predsedá zasadnutiam zhromaždenia, stará sa o   uskutočňovanie rokovacieho poriadku, stará sa o včasnú a zladenú činnosť pracovných telies, podpisuje akty, ktoré vynieslo zhromaždenie, určuje predstaviteľov zhromaždenia pri jednotlivých reprezentatívnych príležitostiach, preberá záštitu v mene zhromaždenia a vykonáva iné úkony určené štatútom, pokrajinským parlamentným uznesením a týmto rokovacím poriadkom.

Článok 30

Mandát predsedu zhromaždenia trvá štyri roky.

Predsedovi zhromaždenia zanikne funkcia pred uplynutím doby, do ktorej bol zvolený: demisiou, uvoľnením z funkcie alebo zánikom mandátu poslanca.

V prípade z odseku 2 tohto článku funkciu predsedu zhromaždenia dočasne vykonáva najstarší podpredseda zhromaždenia, po voľbu nového predsedu.

Predseda zhromaždenia podáva demisiu zhromaždeniu v písomnej podobe alebo ústne na zasadnutí zhromaždenia.

Predsedovi zhromaždenia funkcia zanikne dňom a hodinou podania demisie.

O podanej demisii sa neotvára rozprava  a zhromaždenie konštatuje zánik funkcie predsedu.

Článok 31

Zhromaždenie môže uvoľniť z funkcie predsedu zhromaždenia aj pred uplynutím doby, do  ktorej bol zvolený, podľa postupu určeného na voľbu predsedu zhromaždenia.

Článok 32

Ak predsedovi zhromaždenia zanikne funkcia pred uplynutím doby, do ktorej bol zvolený zhromaždenie na tom istom a najneskôr na nasledujúcom zasadnutí začne postup voľby predsedu zhromaždenia, v súlade s ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku.

b/ Podpredseda zhromaždenia

Článok 33

Podpredseda zhromaždenia pomáha predsedovi zhromaždenia vykonávať úkony z jeho pôsobnosti a vykonávať úkony, ktoré mu predseda zverí.

Predsedu zhromaždenia v prípade jejo neprítomnosti alebo zaneprázdnenosti vykonávať funkciu zastupuje podpredseda, ktorého predseda zhromaždenia určí, a ak ho predseda zhromaždenia neurčí, zastupuje ho najstarší podpredseda.

Článok 34

Podpredsedovi zhromaždenia zanikne funkcia pred uplynutím doby, do ktorej bol zvolený: demisiou, uvoľnením z funkcie alebo zánikom mandátu poslanca, postupom a spôsobom určeným na zánik funkcie predsedu zhromaždenia.

c/ Generálny tajomník zhromaždenia

Článok 35

Generálny tajomník zhromaždenia pomáha predsedovi a podpredsedom zhromaždenia pomáhať a viesť zasadnutia, vedie službu zhromaždenia, stará sa o uskutočňovanie uznesení a záverov, ktoré vynáša zhromaždenie a ktoré sa vzťahujú na organizáciu a prácu zhromaždenia, stará sa o zabezpečenie podmienik pre prácu poslancov, poslaneckých skupín a pracovných telies zhromaždenia a vykonáva iné úkony určené týmto rokovacím poriadkom.

Generálny tajomník za svoju prácu zodpovedá zhromaždeniu a predsedovi zhromaždenia.

Funkcia generálneho tajomníka zanikne dňom menovania generálneho tajomníka nového zloženia zhromaždenia, dňom podania demisie alebo uvoľnením z funkcie.

Generálny tajomník zhromaždenia sa uvoľňuje postupom určeným na jeho menovanie.

Po menovanie nového generálneho tajomníka funkciu generálneho tajomníka vykonáva zástupca generálneho tajomníka.

d/ Zástupca generálneho tajomníka zhromaždenia

Článok 36

Generálny tajomník zhromaždenia má zástupcu.

Zástupca generálneho tajomníka pomáha generálnemu tajomníkovi v práci a zastupuje ho v prípade jeho neprítomnosti alebo zaneprázdnenosti vykonávať úkony.

Zástupcu generálneho tajomníka menuje zhromaždenie na návrh generálneho tajomníka zhromaždenia, s písomným súhlasom predsedu zhromaždenia.

Za zástupcu generálneho tajomníka zhromaždenia môže byť menovaná osoba so skončenou právnickou fakultou, zloženou štátnou odbornou skúškou pre prácu v orgánoch správy a najmenej s päťročnou pracovnou skúsenosťou v odbore.

Funkcia zástupcu generálneho tajomníka zanikne dňom menovania nového zástupcu generálneho tajomníka, dňom podania demisie alebo uvoľnením z funkcie.

Zástupca generálneho tajomníka zhromaždenia sa uvoľňuje postupom určeným na jeho menovanie.

2. Poslanecká skupina

Článok 37

V zhromaždení sa môže zriadiť poslanecká skupina najmenej z  piatich poslancov.

Poslanec môže byť člen len jednej poslaneckej skupiny.

Článok 38

Poslanecká skupina sa zriaďuje tak, že sa predsedovi zhromaždenia odovzdáva zoznam členov, ktorý podpísal každý člen poslaneckej skupiny. Na zozname sa osobitne uvádza  predseda poslaneckej skupiny a jeho zástupca.

O zmene zloženia poslaneckej skupiny predseda poslaneckej skupiny upovedomuje predsedu zhromaždenia v písomnej podobe.

Pri vystúpení člena z poslaneckej skupiny, predseda poslaneckej skupiny doručuje predsedovi zhromaždenia podpísané vyhlásenie o jeho vystúpení.  

Pri pristúpení nového člena do poslaneckej skupiny, predseda poslaneckej skupiny doručuje predsedovi zhromaždenia podpísané vyhlásenie o jeho pristúpení.

Článok 39

Poslaneckú skupinu zastupuje predseda poslaneckej skupiny.

Poslanecká skupina má zástupcu predsedu poslaneckej skupiny, ktorý zastupuje predsedu poslaneckej skupiny v prípade jeho neprítomnosti.

Ak poslaneckú skupinu zastupuje zástupca predsedu, resp. oprávnený predstaviteľ, on preberá oprávnenia predsedu poslaneckej skupiny.

Článok 40

Zasadnutie poslaneckej skupiny zvoláva predseda poslaneckej skupiny z dôvodu rozoberania a prerokúvania otázok z príslušnosti zhromaždenia.

Zasadnutie poslaneckej skupiny môže zvolať aj zástupca predsedu, na základe oprávnenia  predsedu alebo v prípade objektívnej zaneprázdnenosti predsedu, aby to vykonal.

3. Pracovné telesá zhromaždenia

Článok 41

V zhromaždení sa zriaďujú stále a dočasné pracovné telesá.

Stále pracovné telesá sú výbory.

Dočasné pracovné telesá sú: anketové výbory a komisie.

Článok 42

Predseda zhromaždenia, na návrh pracovného telesa, môže angažovať  vedecké alebo odborné inštitúcie alebo jednotlivcov pre prerokúvanie jednotlivých otázok z pôsobnosti práce pracovného telesa.

a/ Výbory

Článok 43

Na rozoberanie a prerokúvanie  otázok z príslušnosti zhromaždenia, navrhovanie aktov, rozoberanie stavu v určitých oblastiach a výkon iných úkonov sa zriaďujú  výbory ako stále pracovné telesá.

Článok 44

Predseda zhromaždenia, na základe dohody s predsedami poslaneckých skupín, navrhuje kandidátov na predsedov a členov výborov, pomerne počtu poslancov, ktorý tie poslanecké skupiny  majú v zhromaždení.

Článok 45

O návrhu na voľbu predsedu a členov výborov sa rozhoduje v celosti verejným hlasovaním. Rozhodnutie je vynesené, ak zaň hlasovala väčšina prítomných poslancov.

Článok 46

Výbor má predsedu a 10 členov, ak sa týmto rokovacím poriadkom neurčilo inak.

Výbor na prvom zasadnutí volí, spomedzi svojich členov, zástupcu predsedu výboru.

Poslanec môže byť člen najviac troch výborov zhromaždenia.

Článok 47

Predseda zhromaždenia, na návrh poslaneckej skupiny, navrhuje zhromaždeniu uvoľnenie z funkcie člena výboru spomedzi členov tej poslaneckej skupiny pred uplynutím jeho mandátu a voľbu nového člena výboru.

Zhromaždenie rozhoduje o uvoľnení a voľbe nového člena výboru na prvom nasledujúcom zasadnutí  po doručení návrhu poslaneckej skupiny.

Článok 48

Výbor môže zriadiť podvýbor a predseda výboru pracovnú skupinu z dôvodu rozoberania určitej otázky zo svojej pôsobnosti.

Podvýbor môže mať najviac siedmich členov, s tým, že väčšinu členov utvárajú členovia výboru.

Do podvýboru a pracovnej skupiny sa môžu menovať aj odborníci z oblasti, pre ktorú sa podvýbor, resp. pracovná skupina zriaďuje.

Článok 49

Výbor vynáša výročný program práce, o čom informuje predsedu zhromaždenia.

Program sa vynáša na začiatku roka, na návrh predsedu výboru.

Výbor môže dávať návrhy na výročný plán práce zhromaždenia najneskôr do 1. decembra bežného roka, pre výročný plán práce na nadchádzajúci rok.

Zasadnutie výboru

Článok 50

Zasadnutie výboru zvoláva predseda výboru.

Predseda výboru je povinný zvolať zasadnutie výboru na žiadosť najmenej troch členov výboru alebo na žiadosť predsedu zhromaždenia. Ak predseda výboru nezvolá zasadnutie v žiadanej lehote, zasadnutie výboru zvolá zástupca predsedu výboru alebo predseda zhromaždenia.

Zasadnutia výborov sa konajú v sídle Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

Ak jestvujú opodstatnené dôvody, zasadnutia výborov sa môžu konať aj mimo sídla Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

Výbor pracuje na zasadnutí, na ktorom je prítomná väčšina členov výboru,  a rozhoduje väčšinou hlasov prítomných členov výboru.

Pozvanie na zasadnutie výboru sa doručuje členom výboru najneskôr päť dní predo dňom určeným na konanie zasadnutia výboru. Do návrhu rokovacieho programu sa môže zaradiť aj návrh aktu, ktorý bol doručený výboru na rozoberanie.

Pozvanie, materiál na zasadnutie výboru a zápisnica z predchádzajúceho zasadnutia výboru sa zasielajú členom výboru poštou alebo v elektronickej podobe.

Okrem otázok z rokovacieho programu výbor môže prerokúvať aj iné otázky zo svojej pôsobnosti z dôvodu informovania.

Výnimočne, pozvanie na zasadnutie výboru sa môže doručiť aj v kratšej lehote, pričom je predseda výboru povinný na zasadnutí výboru zdôvodniť takéto konanie.

V prípade zvolania zasadnutia výboru v kratšej lehote, materiály sa odosielajú elektronickou cestou,  najneskôr 24 hodín pred konaním zasadnutia výboru, vyjmúc prípadu zvolania zasadnutia zhromaždenia podľa článku 78 odsek 4 rokovacieho poriadku.

Článok 51

Člen výboru je povinný byť prítomný na zasadnutí výboru.

O znemožnenosti byť prítomný na zasadnutí výboru, ako aj o dôvodoch znemožnenosti je člen výboru povinný načas upovedomiť predsedu výboru.

Na zasadnutí výboru môže byť prítomný a zúčastniť sa v práci, bez práva rozhodovať, aj  poslanec, ktorý je nie člen výboru.

Ak sa na zasadnutí výboru rozoberajú návrhy uznesení a amendementov k návrhom uznesení, na zasadnutie výboru sa pozývajú aj podávatelia týchto návrhov a amendementov, resp. ich oprávnení zástupcovia.

V práci výboru sa zúčastňujú zástupcovia a poverenci pokrajinskej vlády.

V práci výboru sa môžu zúčastniť aj iné odborné osoby.

Vo výkone úkonov zo svojej pôsobnosti výbor  si môže prostredníctvom svojho predsedu žiadať od orgánov pokrajinskej správy údaje a informácie dôležité pre prácu výboru.

Článok 52

Po ukončení rozpravy výbor podáva zhromaždeniu správu,  ktorá obsahuje mienku, resp. návrhy výboru. Výbor určuje spravodajcu, ktorý, podľa potreby, na zasadnutí zhromaždenia zdôvodňuje správu výboru.

Na žiadosť jednotlivého člena výboru jeho vyňatá mienka, ktorú uviedol na zasadnutí výboru, konštatuje sa v správe výboru a on má právo zdôvodniť ju  na zasadnutí zhromaždenia.

Článok 53

Na zasadnutí výboru sa spisuje zápisnica.

Do zápisnice sa zapisujú mená prítomných a neprítomných členov výboru a mená iných účastníkov zasadnutia, ústne a písomné návrhy, postoje výboru, výsledky každého hlasovania, ako aj mená spravodajcov, ktoré určil výbor.

Zápisnicu výbor schvaľuje na nasledujúcom zasadnutí a podpisujú ju predseda a tajomník výboru a kladie sa pečiatka zhromaždenia.

Stenografické záznamy sa vedú na zasadnutí výboru, ak si tak výbor žiada.  

Článok 54

Výbory navzájom spolupracujú.

O otázke, o ktorú jestvuje spoločný záujem, výbory môžu usporiadať spoločné zasadnutie.

O otázke z odseku 2 tohto článku výbor oddelene rozhoduje.

Článok 55

Výbory sú:

1. Výbor pre otázky ústavnoprávneho postavenia pokrajiny,
2. Výbor pre národnostnú rovnoprávnosť,
3. Výbor pre spoluprácu s výbormi národného zhromaždenia v uskutočňovaní príslušností pokrajiny,
4. Výbor pre predpisy,
5. Výbor pre hospodárstvo,
6. Výbor pre poľnohospodárstvo,
7. Výbor pre urbanizmus, územné plánovanie a ochranu životného prostredia,
8. Výbor pre rozpočet a financie,
9. Výbor pre vzdelávanie a vedu,
10. Výbor pre mládež a šport,
11. Výbor pre zdravotníctvo, sociálnu politiku, prácu, demografickú politiku a spoločenskú starostlivosť  o deti,
12. Výbor pre kultúru a verejné informovanie,
13. Výbor pre podania a návrhy,
14. Výbor pre organizáciu správy a lokálnu samosprávu,
15. Výbor pre administratívne a mandátové otázky,
16. Výbor pre určovanie totožnosti pokrajinských predpisov v úradne používaných jazykoch,
17. Výbor pre bezpečnosť,
18. Výbor pre európske integrácie a medziregionálnu spoluprácu,
19. Výbor pre rodovú rovnosť.

Článok 56

Výbor pre otázky ústavnoprávneho postavenia pokrajiny prerokúva otázky uskutočňovania ústavného postavenia pokrajiny, návrh na zmenu štatútu a rozoberá a ustaľuje návrh aktu o zmene štatútu; rozoberá návrh, aby zhromaždenie vypísalo referendum, v súlade s týmto rokovacím poriadkom; ustaľuje návrh aktu o výzore a používaní symbolov a tradičných symbolov AP Vojvodiny, zásadné otázky uplatňovania štatútu; navrhuje, aby zhromaždenie bolo navrhovateľ zákonov a a amandmánov k návrhom zákonov, ktoré vynáša Národné zhromaždenie Srbskej republiky (ďalej: národné zhromaždenie) v oblasti uskutočňovania ústavnoprávneho postavenia pokrajiny.

Výbor má 15 členov, z čoho sú štyria spomedzi popredných vedeckých a odborných pracovníkov.

Predseda zhromaždenia je predseda tohto výboru.

Článok 57

Výbor pre národnostnú rovnoprávnosť rozoberá návrhy uznesení a normatívnych aktov za účelom sledovania uskutočňovania ústavou zaručenej úplnej rovnoprávnosti príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev s príslušníkmi srbského národa; navrhuje opatrenia v oblasti vzdelávania, kultúry, informovania a úradného používania jazyka a písma a iné otázky; sleduje uskutočňovanie práv národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, v súlade s národnou legislatívou a medzinárodnými štandardmi v oblasti národnostnej rovnoprávnosti.

Pracovné teleso má predsedu a 14 členov, spomedzi ktorých sú  sú štyria, podľa funkcií, predsedovia výborov, v ktorých pôsobnosti sú otázky z oblasti vzdelávania, kultúry, informovania, úradného používania jazykov a písem a bezpečnosti.

Článok 58

Výbor pre spoluprácu s výbormi národného zhromaždenia v uskutočňovaní príslušností pokrajiny sleduje, spolupracuje a podnecuje aktivity súvisiace s vynesením zákonov, ktorými sa upravujú otázky pokrajinského významu. Výbor zlučuje návrhy príslušných výborov zhromaždenia na vynesenie alebo zmenu republikových zákonov a spolupracuje s príslušnými výbormi národného zhromaždenia.

Článok 59

Výbor pre predpisy prerokúva návrhy pokrajinských parlamentných uznesení, iných predpisov a normatívnych aktov zo stanoviska ich zladenosti so štatútom a právnou sústavou a návrhy zákonov, iných predpisov a normatívnych aktov, ktoré zhromaždenie navrhuje národnému zhromaždeniu na vynesenie; navrhuje vynesenie a zmenu rokovacieho poriadku; dáva návrh na výklad jednotlivých ustanovení rokovacieho poriadku; dáva návrh na autentický výklad uznesení a iných normatívnych aktov, ktoré vynáša zhromaždenie; prerokúva oznámenie ústavného súdu o začatí konania na posúdenie ústavnosti a zákonnosti predpisov, ktoré vyniesli pokrajinské orgány a ustaľuje odpoveď ústavnému súdu; navrhuje zhromaždeniu začatie konania pred ústavným súdom na posúdenie ústavnosti a zákonnosti zákonov a predpisov, ktorými sa porušili práva pokrajiny určené ústavou a štatútom a ustaľuje revidovaný text uznesení.

Výbor vo svojej správe zhromaždeniu poskytuje mienku o tom, či je akt v súlade s právnickým systémom Srbskej republiky a Štatútom Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

Článok 60

Výbor pre hospodárstvo prerokúva návrhy uznesení, strategických a iných dokladov z oblasti hospodárskeho regionálneho vývoja, cestovného ruchu, pohostinstva, kúpeľníctva a liečebníctva, priemyslu a remeselníctva, cestnej, rečnej a železničnej dopravy, veľtrhov a iných obchodných podujatí významných pre AP Vojvodinu; sleduje uskutočňovanie programu opatrení a aktivít na uvedenie rovnomerného hospodárskeho regionálneho vývoja; uskutočňovanie stratégie cestovného ruchu Vojvodiny; sleduje uskutočňovanie politiky v oblasti telekomunikácií a vynesenie stratégie vývoja telekomunikácií v Srbskej republike, prerokúva otázky v oblasti ochrany autorských a príbuzných práv vo výrobe a obrate tovaru; rozvrhovanie podnetných a iných prostriedkov určených vývoju hospodárstva; sleduje, podnecuje a koordinuje aktivity v oblasti vlastníckej transformácie, prerokúva iniciatívy a návrhy súvisiace s vlastníckou transformáciou a organizačnou prestavbou podniku, opatrenia obchodnej politiky a iné opatrenia a aktivity v oblasti vlastnícekj transformácie a prerokúva iné otázky z tejto oblasti.

Článok 61

Výbor pre poľnohospodárstvo prerokúva návrh rozvojového programu poľnohospodárstva a vidieka a opatrenia na podnecovanie rozvoja, návrhy uznesení a normatívnych aktov a iné otázky z oblasti: poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, potravinárskeho priemyslu, dobytkárstva a zverolekárstva, vodného hospodárstva a vôd, lesníctva, poľovníctva, akvakultúry, včelárstva, používania a zlepšovania pôdy a iných oblastí.

Článok 62

Výbor pre urbanizmus, územné plánovanie a ochranu životného prostredia prerokúva návrhy programov, uznesení a normatívnych aktov a iné otázky z oblasti urbanizmu, územného  plánovania a bytovo-komunálnych činností, úpravy  a užívania stavebného pozemku, ochrany a zlepšenia životného prostredia a udržateľného rozvoja, ochrany, monitorovania a rozvoja prírody a prácou utvorených prírodných hodnôt a zdrojov, znemožňovania a odstraňovania znečisťovania prírodných zdrojov, iné spôsoby a zdroje ohrozovania životného prostredia, ochranou životného prostredia a udržateľného rozvoja v oblasti rybárstva a spravovania rybej populácie v rybárskych vodách, ako aj otázky z iných oblastí.

Článok 63

Výbor pre rozpočet a financie prerokúva návrh pokrajinského parlamentného  uznesenia o rozpočte, správy o realizácii uznesenia o rozpočte a návrh pokrajinského parlamentného uznesenia o účtovnej závierke rozpočtu, návrhy uznesení o zadlžovaní Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, návrhy uznesení o založení organizácií, agentúr, verejných podnikov a ustanovizní z dôvodu výkonu úkonov AP Vojvodiny a iné otázky z oblasti financií.

Článok 64

Výbor pre vzdelávanie a vedu prerokúva návrhy uznesení a normatívnych aktov a návrhy rozvojových programov pre činnosti v oblasti predškolského, základného, stredoškolského, vysokoškolského vzdelávania a výchovy, neformálneho vzdelávania dospelých, žiackeho a študentského štandardu, vedeckého a technologického vývoja a iné otázky z oblasti vzdelávania a výchovy, vedeckovýskumnej činnosti, vývoja vedy a transferu vedeckých výdobytkov, vývoja nových technológií a ich uplatňovania. Výbor prerokúva návrhy na ustálenie siete základných a stredných  škôl a návrhy na založenie vzdelávaco-výchovných ustanovizní a prerokúva otázky súvisiace so zabezpečovaním podmienok na vzdelávanie príslušníkov iných národov a národnostných menšín - národnostných spoločenstiev v ich jazykoch.

Článok 65

Výbor pre šport a mládež prerokúva návrhy uznesení a normatívnych aktov a návrhy rozvojových programov pre činnosti v oblasti športu a mládeže, telesnej a technickej kultúry.

Článok 66

Výbor pre zdravotníctvo, sociálnu politiku, prácu, demografickú politiku a spoločenskú starostlivosť o deti prerokúva návrhy uznesení a normatívnych aktov, ktorými sa upravujú otázky pokrajinského významu v zdravotníctve a zdravotnom poistení a zveľaďuje sa ochrana zdravia, zdravotná a farmaceutická služba na území AP Vojvodiny, prerokúva návrh plánu siete zdravotníckych ustanovizní, sleduje odbornú činnosť ústavu verejného zdravotníctva a činnosť kúpeľov a liečební na území pokrajiny a iné otázky z oblasti zdravotnej ochrany. Výbor prerokúva návrhy uznesení a normatívnych aktov z oblasti sociálnej politiky, sleduje a skúma stav v oblasti zabezpečenia sociálnej istoty utečených, vyhnaných a presídlených osôb, prerokúva programy z oblasti sociálneho rozvoja, opatrenia na ich uskutočňovanie a realizáciu, otázky sociálnej ochrany, ochrany bojovníkov a invalidov, ochrany civilných vojnových invalidov a iné otázky sociálnej ochrany, zamestnávania, práce a ochrany pri práci; prerokúva návrhy uznesení, normatívnych aktov a návrhy programu demografického rozvoja, sleduje jeho uskutočňovanie, otázky ochrany rodiny a opatrovníctva, spoločenskej starostlivosti o deti a zabezpečovanie podmienok na výkon týchto činností.

Článok 67

Výbor pre kultúru a verejné informovanie prerokúva návrhy uznesení a normatívnych aktov a iné otázky súvisiace s vývojom a zveľaďovaním sústavy verejného informovania a rádio-difúzie, prerokúva obsah webovej stránky zhromaždenia, prerokúva otázky, ktoré súvisia s informovaním verejnosti o práci zhromaždenia a iné otázky z tejto oblasti, úpravou a ochranou verejného záujmu občanov AP Vojvodiny a otázky, ktoré súvisia s prácou verejnoprávnych prostriedkov v jazykoch národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, navrhuje zhromaždeniu členov akciovej spoločnosti, pomerne ich účasti v imaní, navrhuje zhromaždeniu členov programového výboru Rádio-difúznej ustanovizne Vojvodiny a kandidátov do rady Republikovej rádio-difúznej ustanovizne. Výbor prerokúva otázky zabezpečovania podmienok na verejné informovanie aj v jazykoch národov a národnostných menšín - národnostných spoločenstiev v pokrajine. Výbor prerokúva návrhy uznesení a normatívnych aktov a návrhy rozvojových programov v oblasti kultúry, ochrany kultúrnych statkov, kinematografie, základín, fondov a nadácií, knižničnej činnosti a iné otázky v oblasti užívania, zveľaďovania a spravovania kultúrnych statkov, prerokúva program kultúrneho vývoja AP Vojvodiny, prerokúva návrhy uznesení a normatívnych aktov a iné otázky významné na zabezpečenie vývoja kultúry príslušníkov menšinových národnostných spoločenstiev, prerokúva návrhy na ustálenie knižničnej siete.

Článok 68

Výbor pre podania a návrhy prerokúva podania a návrhy zaslané zhromaždeniu a  navrhuje príslušným orgánom opatrenia a aktivity na riešenie otázok uvedené v nich a o tom upovedomuje podávateľov, prerokúva správy o práci komisií pre podania a sťažnosti lokálnych samospráv v pokrajine a iné otázky z oblasti podaní a návrhov významné pre riešenie problémov občanov v pokrajine.

O svojich zisteniach vo veci podaní a návrhov výbor informuje zhromaženie na jeho žiadosť alebo z vlastného podnetu.

Článok 69

Výbor pre organizáciu správy a lokálnu samosprávu prerokúva návrhy uznesení a normatívnych aktov a iné otázky z oblasti  organizácie, zlepšenia práce orgánov pokrajinskej správy; pokrajinského ombudsmana; majetku pokrajiny; volebného systému v pokrajine;  úradného používania jazykov a písem. Výbor sleduje a analyzuje stav v oblasti lokálnej samosprávy a medziobecnej spolupráce; prerokúva opatrenia a rozvojové programy, ktorými sa podporuje budovanie systému lokálnej samosprávy; podporuje medziobecnú spájanie; prerokúva otázky z oblasti regionálneho rozvoja a zakladania regionálnych rozvojových agentúr a iné otázky z tejto oblasti.

Článok 70

Výbor pre administratívne a mandátové otázky prerokúva osvedčenia o voľbe poslancov a správu pokrajinskej volebnej komisie o výsledkoch volieb a predkladá zhromaždeniu správu s návrhom na potvrdenie mandátu; prerokúva dôvody zániku mandátu jednotlivých poslancov a  predkladá o tom správu zhromaždeniu; ustaľuje návrh uznesenia o menovaní predsedu, zástupcu predsedu, členov a tajomníka pokrajinskej volebnej komisie a ich zástupcov; vynáša akty, ktorými sa upravujú otázky statusu a hmotného postavenia a práva poslancov a osôb, ktorých volí a menuje zhromaždenie; vynáša akty o úhrade za angažovanie osôb z radov vedeckých a odborných pracovníkov v práci zhromaždenia a výborov; vynáša jednotlivé akty v uskutočňovaní práv poslancov, zvolených a menovaných, resp. dosadených osôb v zhromaždení a v službe zhromaždenia a dáva mienku k výkonu  inej verejnej funkcie týchto osôb; ustaľuje rozpočet zhromaždenia, v súlade s pokrajinským parlamentným uznesením o zhromaždení, vynáša finančný plán zhromaždenia a služby zhromaždenia; vynáša akt o vnútornom poriadku v budove zhromaždenia a iné akty, ktorými sa upravujú iné otázky významné pre organizáciu a spôsob práce zhromaždenia a služby zhromaždenia; na návrh generálneho tajomníka udeľuje súhlas k pravidlám o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v službe zhromaždenia; koná dosadenia a iné úkony určené predpismi, normatívnymi aktmi a týmto rokovacím poriadkom.

Článok 71

Výbor pre určovanie totožného znenia pokrajinských predpisov v úradne používaných jazykoch zisťuje, či sú texty  predpisov, uznesení a normatívnych aktov, ktoré vynáša zhromaždenie v jazykoch, ktorých úradné používanie sa určilo štatútom, totožné so srbským jazykom, o čom informuje zhromaždenie.

Výbor zriaďuje podvýbory pre jazyky národnostných menšín - národnostných spoločenstiev.

Článok 72

Výbor pre bezpečnosť prerokúva otázky z oblasti bezpečnosti občanov v pokrajine, spolupracuje s organizačnými jednotkami Ministerstva vnútorných vecí, ktoré sú zriadené pre obvody na území pokrajiny a prerokúva iné otázky z tejto oblasti.

Článok 73

Výbor pre európske integrácie a medziregionálnu spoluprácu sa zúčastňuje  v regionálnej spolupráci s medzinárodnými regionálnymi organizáciami a inštitúciami; zúčastňuje sa v cezhraničnej spolupráci; navrhuje zhromaždeniu predstaviteľov Vojvodiny v delegácii Srbskej republiky v Kongrese miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy; ustaľuje, na návrh predsedu, zloženie delegácie zhromaždenia, ako aj ciele a úlohy návštevy delegácie zhromaždenia; vynáša rozhodnutie o vyslaní delegácie Zhromaždenia AP Vojvodiny a schvaľuje prostriedky na služobné cesty do zahraničia; ak výbor nemôže určiť zloženie delegácie a vyniesť rozhodnutie o vyslaní delegácie Zhromaždenia AP Vojvodiny a  povolení prostriedkov na služobné cesty do zahraničia, rozhodnutie o tom vynesie predseda Zhromaždenia APV; rozoberá správy o uskutočnených návštevách delegácií; rozoberá záznamy zo stretnutí predstaviteľov Zhromaždenia AP Vojvodiny so zahraničnými delegáciami; podáva zhromaždeniu výročnú správu o uskutočnenej medzinárodnej spolupráci Zhromaždenia APV; ustaľuje návrh pravidiel na uskutočnenie medzinárodných dohôd Zhromaždenia APV; ustaľuje text medziregionálnych dohôd; sleduje proces pridruženia Srbskej republiky k Európskej únii; prerokúva medziregionálnu spoluprácu; sleduje politické a hospodárske aktuality osobitného významu pre AP Vojvodinu.

Článok 74

Výbor pre rodovú rovnosť prerokúva návrhy programov, uznesení a normatívnych aktov  z oblasti rovnosti žien a mužov; prerokúva analytické a iné materiály z oblasti rovnosti žien a mužov; prerokúva akty z hľadiska zveľaďovania rovnosti žien a mužov; zvažuje vedenie politiky, uskutočňovanie uznesení a normatívnych aktov Pokrajinskou vládou z hľadiska rodovej rovnosti a  iné otázky z oblasti rodovej rovnosti.

b/ Anketové výbory a komisie

Článok 75

Zhromaždenie môže spomedzi poslancov zriadiť anketové výbory z dôvodu zistenia skutočností o jednotlivých javoch alebo udalostiach.

Uznesením  o zriadení anketového výboru sa určuje zloženie a úloha výboru.

Anketový výbor nemôže vykonávať vyšetrovacie a iné súdne úkony.

Anketový výbor má právo  žiadať si od príslušných orgánov a organizácií údaje a informácie.

Po vykonanej práci anketový výbor podáva zhromaždeniu správu s návrhom opatrení.

Práca anketového výboru zanikne dňom schválenia jeho správy na zasadnutí zhromaždenia.

Článok 76

Zhromaždenie môže zriadiť komisie na rozoberanie konkrétnych otázok významných pre pokrajinu. Ustanovujúcim aktom sa určuje poslanie a zloženie komisie. Do komisie možno okrem poslancov zapojiť aj iné osoby, ktoré môžu prispieť k realizácii jej úloh.

Článok 77

Na prácu anketového výboru a komisie sa obdobne uplatňujú ustanovenia tohto rokovacieho poriadku o práci výborov.

IV. ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA

1. Zvolávanie zasadnutia

Článok 80

Zasadnutie zhromaždenia zvoláva predseda zhromaždenia a navrhuje rokovací program zasadnutia.

Zasadnutie zhromaždenia sa zvoláva písomne.

Pozvanie obsahuje deň, hodinu, miesto konania zasadnutia a návrh rokovacieho programu.

Zasadnutie zhromaždenia môže zvolať aj podpredseda zhromaždenia na základe oprávnenia predsedu alebo v prípade objektívnej zaneprázdnenosti predsedu, aby to vykonal.

Návrh na zvolanie zasadnutia môže odovzať pokrajinská vláda alebo najmenej pätina poslancov. V prípade podania tohto návrhu, predseda alebo podpredseda je povinný zvolať zasadnutie zhromaždenia, ktoré sa musí uskutočniť za desať dní po dni odovzdania návrhu.

Pozvanie na zasadnutie sa, na žiadosť poslanca, zasiela v jazyku národnostnej menšiny - národnostného spoločenstva z článku 3 tohto rokovacieho poriadku.

Do návrhu rokovacieho programu zasadnutia zhromaždenia sa môže zaradiť návrh aktu, ktorý je prichystaný v súlade so zákonom, štatútom a týmto rokovacím poriadkom a doručiť poslancom.

Článok 79

Pozvanie na zasadnutie sa doručuje poslancom najneskôr desať dní predo dňom určeným na zasadnutie. S pozvaním sa doručuje materiál súvisiaci s návrhom rokovacieho programu, ak nebol doručený skôr, a zápisnica z predchádzajúceho zasadnutia, poštou alebo v elektronickej podobe.

Zasadnutie zhromaždenia predseda môže zhromaždenia zvolať v kratšej lehote, ale nie v kratšej ako 72 hodín, k čomu predseda zhromaždenia na začiatku zasadnutia zhromaždenia poskytne zdôvodnenie.

Výnimočne, zasadnutie zhromaždenia predseda môže zvolať v kratšej lehote ako 72 hodín, ak jestvujú dôvody súrnosti (prerokúvanie amendementu odovzdaného k návrhu aktu, ktorý zhromaždenie ako oprávnený navrhovateľ predložilo národnému zhromaždeniu, ustaľovanie amendementu k návrhu aktu, ktorý prerokúva národné zhromaždenie, v prípade porušovania bezpečnosti pokrajiny a v prípade živelnej pohromy, k čomu predseda zhromaždenia na začiatku zasadnutia zhromaždenia poskytne zdôvodnenie.

V prípade zvolania zasadnutia zhromaždenia v lehotách určených v odsekoch 2 a 3 tohto článku sa pozvanie, materiál, čo súvisí s návrhom rokovacieho programu, iné materiály a zápisnica z predchádzajúceho zasadnutia zasielajú len v elektronickej podobe.

Na žiadosť predsedu, resp. oprávneného zástupcu poslaneckej skupiny alebo poslanca, ktorý nie je členom poslaneckej skupiny, materiály z predchádzajúceho odseku tohto článku sa môžu v písomnej podobe siahnuť v sídle zhromaždenia.

Článok 80

Predseda zhromaždenia môže odročiť hodinu, resp. deň začiatku zasadnutia zhromaždenia, ak k návrhom aktov v navrhnutom rokovacom programe zasadnutia bol odovzdaný väčší počet amendementov, ktoré pokrajinská vláda a príslušné výbory nemôžu prerokovať pred začiatkom zasadnutia, o čom načas informuje poslancov.

V prípade z predchádzajúceho odseku sa nepredlžuje lehota na odovzdávanie amendementov, určená týmto rokovacím poriadkom.

Článok 81

Zasadnutia zhromaždenia sa konajú spravidla v utorok, stredu a  štvrtok, v čase 10,00 až 19,00 hodín, s prestávkou v trvaní jednej hodiny.

Predseda zhromaždenia môže určiť prestávku v práci zhromaždenia a jej trvanie, aby sa vykonali potrebné konzultácie alebo obstarala mienka.

Zasadnutia zhromaždenia sa výnimočne môžu konať aj v iný deň, ak sú na to opodstatnené dôvody, o ktorých predseda zhromaždenia upovedomuje poslancov.

Zhromaždenie môže pokračovať v práci aj po 19. hodine, kým sa neskončí práca určená rokovacím programom, o čom predseda zhromaždenia upovedomuje poslancov najneskôr do 18,00 hodín.

Článok 82

Predseda zhromaždenia môže prerušiť zasadnutie zhromaždenia aj pred ukončením  práce podľa ustáleného rokovacieho programu, ak zistí, že je to nevyhnutné, vzhľadom na priebeh zasadnutia alebo na udržanie poriadku v zhromaždení.

Predseda zhromaždenia preruší zasadnutie, ak zistí nedostatok kvóra na zasadnutí zhromaždenia, kým sa kvórum nezabezpečí.

Predseda zhromaždenia preruší zasadnutie aj v iných prípadoch, ak zhromaždenie tak rozhodne.

Predseda zhromaždenia určí pokračovanie zasadnutia v lehote, ktorá nemôže byť dlhšia ako 30 dní.

Po ukončení práce o všetkých bodoch rokovacieho programu predseda zhromaždenia uzaviera zasadnutie zhromaždenia.

2. Priebeh zasadnutia

Článok 83

Predseda zhromaždenia otvára zasadnutie zhromaždenia a zisťuje, pomocou elektronického systému, či jestvuje kvórum pre prácu zhromaždenia, informuje zhromaždenie o poslancoch, ktorí opodstatnili neprítomnosť na zasadnutí zhromaždenia, ako aj o tom, kto je pozvaný na zasadnutie.

Priebeh zasadnutia sa prekladá do jazykov národnostných menšín - národnostných spoločenstiev z článku 3 tohto rokovacieho poriadku.

Kvórum pre prácu zhromaždenia jestvuje, ak je na zasadnutí zhromaždenia prítomná viac ako polovica celkového počtu poslancov zhromaždenia.

Kvórum sa zisťuje uplatnením elektronického hlasovacieho systému takým spôsobom, že každý poslanec je povinný preukázať totožnosť pri vstupe do siene vsunutím identifikačnej karty do zariadenia pred sedadlom (poslanecká jednotka).

Ak je systém elektronického hlasovania nefunkčný, o čom predseda zhromaždenia upovedomuje poslancov a aj v prípade, keď predseda, resp. oprávnený zástupca poslaneckej skupiny vyjadrí pochybnosť o jestvovaní kvóra určeného uplatnením elektronického hlasovacieho systému, kvórum sa zistí spočítaním poslancov.

Článok 84

V práci zasadnutia zhromaždenia sa zúčastňujú aj predseda, podpredsedovia a členovia pokrajinskej vlády, oprávnení zástupcovia pokrajinskej vlády a iných navrhovateľov, ako aj osoby pozvané na zasadnutie predsedom zhromaždenia.

Článok 85

Pred ustálením rokovacieho programu zhromaždenie schvaľuje zápisnicu z predchádzajúceho zasadnutia.

O opodstatnenosti poznámok k zápisnici sa rozhoduje na zasadnutí bez rozpravy.

Poslanec si môže žiadať prečítať stenografické záznamy v časti, v ktorej poprel zápisnicu.

Ak sa poznámka schváli, vykoná sa v zápisnici zodpovedajúca zmena alebo doplnenie.

Zhromaždenie schvaľuje zápisnicu bez rozpravy.

Článok 86

Pred prechodom na ustaľovanie rokovacieho programu na zasadnutí zhromaždenia, v čase najviac 60 minút, poslanci môžu pokrajinskej vláde klásť otázky a žiadať si informácie, v súlade s ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku.

Článok 87

Rokovací program zasadnutia ustaľuje zhromaždenie.

Poslanec, výbor, poslanecká skupina, pokrajinská vláda, pokrajinský ochranca občanov - ombudsman zo svojej príslušnosti môžu navrhovať zmeny a doplnky navrhnutého rokovacieho programu. Návrhy sa doručujú zhromaždeniu v origináli, v písomnej podobe, a v elektronickej podobe s potrebným počtom vyhotovení pre poslancov.

Odchylne od odseku 2, keď je navrhovateľ poslanec, poslanecká skupina, príslušný výbor, návrhy na zmeny a doplnky navrhnutého rokovacieho programu sa doručujú v jednom vyhotovení.

Návrhy na doplnenie rokovacieho programu sa doručujú najneskôr 72 hodín  pred hodinou určenou na zasadnutie zhromaždenia;  návrhy, aby sa uznesenie alebo iný akt vyniesli súrnym postupom a návrhy na doplnenie, ktoré sa vzťahujú na voľbu, menovania, uvoľnenia z funkcie a zánik funkcie sa doručujú najneskôr 24 hodiny pred začiatkom zasadnutia zhromaždenia.

Návrhy na stiahnutie niektorých bodov z navrhnutého rokovacieho programu a  zmenu poradia bodov sa môžu odovzdať počas ustaľovania rokovacieho programu.

Návrhy na zmenu a doplnenie rokovacieho programu sa doručujú poslancom v elektronickej podobe, a pred začiatkom zasadnutia zhromaždenia doručujú sa poslancom a v písomnej podobe.

V prípade zvolania zasadnutia zhromaždenia lehote kratšej ako trojdňovej, nemôžu sa podávať návrhy na doplnenie navrhnutého rokovacieho programu.

Ak je navrhovateľ skupina poslancov, v návrhu sa musí uviesť predstaviteľ navrhovateľa. Ak sa tak neurobilo, pokladá sa, že je predstaviteľ navrhovateľa prvý podpísaný poslanec.

Podávateľ návrhu na zmeny a doplnenia rokovacieho programu môže svoj návrh zdôvodňovať v trvaní najviac troch minút.

Pri ustaľovaní rokovacieho programu zhromaždenie rozhoduje nasledujúcim poradím o návrhoch: na súrny postup, aby sa jednotlivé body stiahli z návrhu rokovacieho programu, aby sa rokovací program doplnil, na zmenu poradia jednotlivých bodov.

Článok 88

Zhromaždenie o každom návrhu na zmenu a doplnenie navrhnutého rokovacieho programu rozhoduje osobitne, bez rozpravy.

Návrh na doplnenie rokovacieho programu alebo návrh na súrny postup sa zaraďujú do rokovacieho programu podľa poradia navrhovania,  okrem ak navrhovateľ navrhne iné poradie ich rozoberania, o čom sa zhromaždenie vyjadruje bez rozpravy.

O rokovacom programe v celosti  zhromaždenie rozhoduje bez rozpravy.

Po ustálení rokovacieho programu zhromaždenie rozhoduje o návrhoch na zlúčenie rozpráv o jednotlivých bodoch rokovacieho programu.

Článok 89

Po ustálení rokovacieho programu sa prechádza na rozpravu o jednotlivých otázkach, podľa poradia z rokovacieho programu.

O procedurálnych otázkach počas práce zasadnutia sa rozhoduje bez rozpravy.

Rozprava o jednotlivých otázkach je spravidla jednotná.

Na návrh predsedu zhromaždenia, ak boli podané amendementy k návrh aktu, zhromaždenie môže rozhodnúť, že sa rozprava vedie všeobecná a podrobná.

Podrobná rozprava sa vedie o článkoch, ku ktorým boli podané amendementy a o amendementoch, ktorými sa navrhuje zaradenie nových ustanovení.

Rozpravu uzaviera predseda zhromaždenia, ak zistí, že viac nieto prihlásených pre účasť v rozprave.

Článok 90

Trvanie prejavu v srbskom jazyku každého poslanca je obmedzené na päť minút a prejavu v jazykoch národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktoré sa úradne používajú, na  osem minút.

Trvanie prejavu predsedu, resp. predstaviteľa poslaneckej skupiny je obmedzené na desať minút.

Zhromaždenie môže na začiatku zasadnutia, resp. pred rozoberaním jednotlivého bodu rokovacieho programu, na návrh predsedu zhromaždenia alebo poslanca určiť iné trvanie prejavu.

Článok 91

Počas rokovania o každom bode rokovacieho programu zasadnutia zhromaždenia právo hovoriť podľa nasledujúceho poradia majú:

- navrhovateľ aktu, resp. oprávnený zástupca skupiny navrhovateľa aktu,
- spravodajca príslušného výboru,
- poslanec, ktorý na zasadnutí výboru vyňal mienku,
- predseda, resp. predstaviteľ poslaneckej skupiny,
- poslanci podľa poradia prihlášok na účasť v rokovaní.

Predseda alebo oprávnený podpredseda,  predstaviteľ pokrajinskej vlády určený pre bod rokovacieho programu a iný navrhovateľ dostanú slovo, keď o to požiadajú a na nich sa nevzťahuje obmedzenie ohľadom trvania prejavu.  

Ak sa počas rokovania o určitom bode vyskytne potreba bližšieho vysvetlenia, predseda dáva slovo členovi pokrajinskej vlády, v ktorého pôsobnosti je určitá otázka a na neho sa nevzťahuje obmedzenie ohľadom trvania prejavu.

Prihlásenie sa do diskusie, s poradím poslancov, odovzávajú poslanecké skupiny a poslanci, ktorí nie sú členovia poslaneckých skupín, v písomej podobe, po otvorenie rokovania.  

Predseda zhromaždenia, resp. predsedajúci je povinný prečítať zoznam prihlásených poslancov a dať im slovo poradím, ktoré určila ich poslanecká skupina.

Ak sa do rokovania prihlásili poslanci z viacerých poslaneckých skupín, predseda zhromaždenia im dáva slovo striedavo, tak že najprv hovorí poslanec, ktorý je člen počtom najmenšej poslaneckej skupiny, po počtom najväčšiu, kým sú prihlásení rečníki.

Ak rečník nie je v sieni vo chvíli vyvolania, nemôže sa zúčastniť v rokovaní.

Počas zasadnutia zhromaždenia poslanecká skupina môže oprávniť jedného svojho člena, aby zastupoval poslaneckú skupinu pri určitom bode rokovacieho programu, o čom predseda poslaneckej skupiny informuje predsedu zhromaždenia,  najneskôr po otvorenie rokovania o tom bode rokovacieho programu, v písomnej podobe.

Článok 92

Ak si predseda zhromaždenia žiada zúčastniť sa rozpravy, prenechá predsedanie jednému  podpredsedovi zhromaždenia.

Článok 93

Poslanec má právo ústne poukázať na porušenie v konaní predsedu zhromaždenia, resp. predsedajúceho, ak mieni, že ono nie je v súlade s ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku a vykonalo sa na zasadnutí zhromaždenia, ktoré prebieha, a to ihneď po vykonanom porušení.

Poslanec nemôže poukázať na porušenie v konaní predsedu zhromaždenia, resp. predsedajúceho, na ktoré sa už poukázalo.

Predseda zhromaždenia, resp. predsedajúci dá slovo poslancovi, ktorý poukazuje na porušenie z odseku 1 tohto článku, ihneď po ukončení prejavu predchádzajúceho rečníka, s tým, že predsedovia poslaneckých skupín majú prednosť.

Poslanec je povinný uviesť, ktorý článok tohto rokovacieho poriadku bol porušený konaním predsedu zhromaždenia, resp. predsedajúceho a zdôvodniť, v čom spočíva to porušenie, s tým, že môže hovoriť najdlhšie dve minúty.

Ak mieni, že k porušeniu neprišlo, predseda zhromaždenia, resp. predsedajúci je povinný poskytnúť vysvetlenie, a ak mieni, že k porušeniu prišlo, predseda zhromaždenia, resp. predsedajúci je povinný vykonané porušenie odstrániť.

Ak aj po vysvetlení predsedu zhromaždenia, resp. predsedajúceho poslanec mieni, že sa porušenie vykonalo, môže si bez práva na zdôvodnenie žiadať, aby sa zhromaždenie o tom bez rozpravy vyjadrilo.

Článok 94

Ak  sa rečník vo svojom prejave na zasadnutí zhromaždenia urážlivo vyjadrí o inom rečníkovi, a uvedie jeho meno alebo funkciu, resp. nesprávne vyloží jeho prejav, rečník, na ktorého sa prejav vzťahuje, má nárok na repliku.

Ak sa urážlivé prejavy vzťahujú na poslaneckú skupinu, resp. politickú stranu, ktorej poslanci patria do tej poslaneckej skupiny, v mene poslaneckej skupiny právo na repliku má predseda, zástupca predsedu poslaneckej skupiny, resp. oprávnený predstaviteľ poslaneckej skupiny.

Uznesenie o prípadoch z odseku 1 a 2 tohto článku vynáša predseda zhromaždenia.

Replika nemôže trvať dlhšie ako tri minúty.

Právo na repliku sa môže využiť najviac dvakrát o tej istej otázke a s rovnakým účastníkom v rozprave.

Článok 95

Poslanec môže hovoriť pri rečníckej tribúne alebo z miesta. Ak hovorí na mieste, je povinný vstať.

K rečníckej tribúne nikto nemôže pristúpiť, kým mu to predseda zhromaždenia nedovolí.

Na zasadnutí zhromaždenia možno hovoriť len potom ako sa žiada a získa súhlas od predsedu zhromaždenia.

Článok 96

Rečník môže hovoriť len o otázke, ktorá je na rokovacom programe zasadnutia zhromaždenia.

Ak sa rečník vzdiali od otázky, ktorá je na rokovacom programe zasadnutia, predseda zhromaždenia ho upozorní dodržiavať rokovací program. Ak rečník ani po druhom upozornení nedodržiava rokovací program, predseda zhromaždenia mu odníme slovo.

Nikto nesmie prerušovať rečníka, ani ho napomínať, okrem predsedu zhromaždenia, v prípadoch určených týmto rokovacím poriadkom.

3. Dodržiavanie poriadku na zasadnutí zhromaždenia

Článok 97

Poslanci sú povinní dodržiavať dobrú povesť a dôstojnosť zhromaždenia.

Predseda zhromaždenia sa stará o udržiavanie poriadku na zasadnutí zhromaždenia.

Za porušenie poriadku na zasadnutí zhromaždenia predseda zhromaždenia môže poslancovi uložiť opatrenie určené týmto rokovacím poriadkom.

Článok 98

Poslanci sú povinní navzájom komunikovať  zdvorilými slovami a s úctou.

Na zasadnutí zhromaždenia nie je dovolené priame obracanie sa poslanca  na iného poslanca, ani používanie urážlivých výrazov alebo vynášanie skutočností a posudkov zo súkromného života poslancov a iných osôb.

Článok 99

Povinnosťou každej osoby, ktorá vstupuje do budovy zhromaždenia počas konania zasadnutia  je byť slušne oblečená.

Zasadnutia zhromaždenia sa nemôžu zúčastniť osoby, ktoré sú pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok.

Všetky osoby, čo sú v sále počas trvania zasadnutia zhromaždenia sú povinné vypnúť mobilné telefóny.

Nikto nesmie vnášať do siene predmety, ktoré nie sú potrebné pre prácu zasadnutia zhromaždenia.

Článok 100

Počas prejavu poslanca alebo iných účastníkov rozpravy  sa nedovoľuje dávať poznámky, resp.  rušiť rečníka iným spôsobom, ani  akýkoľvek iný úkon, ktorý ohrozuje slobodu prejavu.

Článok 101

Za porušenie poriadku na zasadnutí zhromaždenia možno uložiť napomenutie, odňať slovo v rokovaní o určitom bode rokovacieho programu a vzdialiť zo zasadnutia.

Napomenutie a odňatie slova ukladá predseda zhromaždenia.

Vykázanie zo zasadnutia ukladá zhromaždenie na návrh predsedu zhromaždenia.

Uložené opatrenie sa zapisuje do zápisnice.

Článok 102

Napomenutie sa uloží poslancovi:

- čo pristúpil k rečníckej tribúne bez povolenia predsedu zhromaždenia, napriek predbežnému upozorneniu,
- čo hovoril skôr ako si žiadal a dostal slovo,
- čo napriek upozorneniu predsedu zhromaždenia hovoril o otázke, ktorá je nie na rokovacom programe,
- čo prerušoval rečníka v prejave alebo dával poznámky, resp. rušil rečníka alebo iným spôsobom ohrozoval slobodu prejavu,
- čo uvádzal fakty a posudky čo súvisia so  súkromným  životom iných osôb,
- čo používal urážlivé poznámky,
- čo sa inými podobnými činmi neslušne správal a porušoval poriadok na zasadnutí alebo konal v rozpore s ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku.

Článok 103

Odňatie slova sa uloží poslancovi, ktorému bolo predbežne uložené napomenutie a ktorý aj potom pokračoval  hovoriť, napriek upozorneniu predsedu, že hovorí o otázke, ktorá je nie na rokovacom programe, uvádzal skutočnosti a posudky, ktoré súvisia so súkromným životom iných osôb alebo používal urážlivé poznámky.

Ak sa poslancovi uložilo opatrenie odňatia slova,  je povinný neodkladne opustiť rečnícku tribúnu. Ak to nevykoná, predseda zhromaždenia určí krátke prerušenie zasadnutia.

Článok 104

Vykázanie zo zasadnutia sa môže uložiť aj v prípade hrubého porušovania poriadku poslancovi, ktorý aj po odňatí slova porušoval alebo znemožňoval prácu zasadnutia, nerešpektoval uznesenie predsedu zhromaždenia o odňatí slova alebo pokračoval vo výkone iných porušení z článku 101 tohto rokovacieho poriadku, ako aj v iných prípadoch, určených týmto rokovacím poriadkom.

Vykázanie zo zasadnutia sa môže uložiť poslancovi aj bez predbežne uložených opatrení, v prípade fyzického útoku. resp. iného podobného konania, ktorým sa ohrozuje fyzická integrita účastníkov  práce zhromaždenia.

Vykázanie zo zasadnutia, na návrh predsedu zhromaždenia, zhromaždenie ukladá bez rokovania.

Poslanec, ktorému bolo uložené opatrenie vykázania zo zasadnutia je povinný ihneď opustiť sieň, v ktorej sa zasadnutie koná.

Ak poslanec odmietne opustiť sieň, v ktorej sa zasadnutie koná, predseda zhromaždenia určí prestávku a prikáže službe poverenej udržiavaním poriadku v budove zhromaždenia vykázať poslanca zo zasadnutia.

Ak sa poslancovi uložilo opatrenie vykázania zo zasadnutia zhromaždenia, on sa pokladá za neoprávnene neprítomného.

Článok 105

Ak predseda zhromaždenia uložením opatrení nemôže udržať poriadok na zasadnutí zhromaždenia, určí  krátke prerušenie zasadnutia.

Článok 106

Ustanovenia o udržiavaní poriadku na zasadnutí zhromaždenia sa vzťahujú aj na všetkých iných účastníkov v práci zasadnutia.

Článok 107

Predseda zhromaždenia môže nariadiť, aby sa aj iná prítomná osoba, čo porušuje poriadok na zasadnutí zhromaždenia vykázala zo siene, v ktorej sa koná zasadnutie, ako aj z budovy zhromaždenia.

Článok 108

Ustanovenia o udržiavaní poriadku na zasadnutí zhromaždenia sa odbobne uplatňujú aj na zasadnutiach výborov, rád, komisií a iných pracovných telies.

4. Uznášanie

Článok 109

Zhromaždenie sa uznáša väčšinou hlasov prítomných poslancov, ak sa štatútom alebo týmto rokovacím poriadkom neurčila iná väčšina pre uznášanie.

Článok 110

Hlasovanie na zasadnutí zhromaždenia je verejné, ak sa zhromaždenie nerozhodlo hlasovať tajne.

Poslanec sa vyjadruje verejným hlasovaním za návrh, proti návrhu alebo sa zdrží hlasovania.

a/ Verejné hlasovanie

Článok 111

Verejné hlasovanie sa koná použitím elektronického hlasovacieho systému, zdvihnutím ruky alebo vyvolávaním.

Článok 112

Verejné hlasovanie použitím elektronického hlasovacieho systému sa koná podľa spôsobu určeného týmto rokovacím poriadkom.

Zdvihnutím ruky sa hlasuje podľa spôsobu určeného týmto rokovacím poriadkom,  a to len ak je elektronický hlasovací systém nefunkčný, ak sa zasadnutie koná v miestnosti, v ktorej nieto taký systém alebo ak sa zhromaždenie predbežne na tom uznesie.

Na žiadosť poslanca sa zhromaždenie môže bez rozpravy uzniesť, že sa bude hlasovať vyvolávaním, podľa spôsobu určeného týmto rokovacím poriadkom.

Článok 113

Hlasovanie použitím elektronického hlasovacieho systému sa koná stláčaním určitých tlačidiel, s predbežne vsunutou identifikačnou kartou do poslaneckej jednotky.

Čas hlasovania použitím elektronického systému trvá 15 sekúnd.

Po uplynutí tohto času predseda zhromaždenia uzaviera hlasovanie a oznamuje výsledok hlasovania.

Uznesenie sa pokladá za vynesené, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina identifikovaných poslancov, resp. štatútom, týmto rokovacím poriadkom alebo iným predpisom určená väčšina.

Výsledky každého hlasovania sa uvádzajú na monitoroch v sieni zhromaždenia.

Počítačový výpis každého hlasovania sa predkladá poslaneckým skupinám, na ich žiadosť, ako aj službe zhromaždenia, z dôvodu poskytnutia na nahliadnutie predstaviteľom verejnoprávnych prostriedkov.

Článok 114

Poslanci sú povinní používať výlučne svoje identifikačné karty, ako aj preukázať totožnosť vsunutím karty do poslaneckej jednotky, resp. odhlásiť sa pri opustení siene.

Ak poslanec používa identifikačnú kartu iného poslanca, resp. iným spôsobom zneužíva elektronický hlasovací systém, predseda zhromaždenia uloží opatrenie vykázania zo zasadnutia.

Ak sa pri hlasovaní vykonalo zneužitie, zruší sa a ihneď sa pristúpi k preukázaniu totožnosti a opätovnému hlasovaniu.

Článok 115

Poslanci sú povinní identifikačné karty mať u seba pri výstupe zo siene zhromaždenia.

Ak poslanec opustí sieň zhromaždenia a nechá v poslaneckej jednotke, resp. vedľa nej svoju identifikačnú kartu, služba zhromaždenia ihneď tú kartu odovzdá generálnemu tajomníkovi zhromaždenia.

Karta sa vráti poslancovi po vstupe do siene.

Článok 116

Poslanec je povinný zmiznutie svojej identifikačnej karty ihneď prihlásiť generálnemu tajomníkovi zhromaždenia.

Ak poslanec neprinesie identifikačnú kartu alebo ju stratí počas trvania zasadnutia zhromaždenia, služba zhromaždenia mu vydá dočasnú kartu, o čom upovedomuje zhromaždenie.

Dočasnú kartu poslanec vráti generálnemu tajomníkovi zhromaždenia ihneď po ukončení zasadnutia, na ktorom sa mu dočasná karta pridelila do užívania.

Článok 117

Ak sa hlasuje zdvihnutím ruky poslanci sa najprv vyjadrujú za návrh, proti návrhu a kto sa zdržal hlasovania.

Po vykonanom hlasovaní predseda zhromaždenia uzatvára hlasovanie a oznamuje výsledky hlasovania.

Článok 118

Ak sa zhromaždenie rozhodne hlasovať vyvolávaním, tajomník zhromaždenia vyvoláva poslancov podľa azbukového poradia začiatočných písmen priezvisk, a každý vyvolaný poslanec vyslovuje slovo: „za“, „proti“ alebo „zdržal sa hlasovania“.

Ak sa zhromaždenie rozhodne hlasovať vyvolávaním vo volebnom postupe, v ktorom sú navrhnutí dvaja alebo viacerí kandidáti, poslanec, čo hlasuje, vyslovuje úplné meno a priezvisko kandidáta, za ktorého hlasuje.

Generálny tajomník zhromaždenia opakuje meno a priezvisko poslanca, ktorý hlasoval a jeho vyhlásenie, resp. určuje, že je neprítomný alebo že si nepraje hlasovať.

Generálny tajomník zhromaždenia zapisuje vyhlásenie poslanca alebo jeho neprítomnosť, vedľa jeho mena a priezviska na zozname.

Po vyvolávaní sa konštatuje, že návrh bol schválený alebo že nebol schválený.

b/ Tajné hlasovanie

Článok 119

Hlasovanie na zasadnutí zhromaždenia je verejné, vyjmúc ak sa zhromaždenie nerozhodne hlasovať tajne.

Tajné hlasovanie sa koná  na hlasovacích lístkoch.

Pre tajné hlasovanie na hlasovacích lístkoch sa vytlačí toľko hlasovacích lístkov, koľko má zhromaždenie  poslancov.

Hlasovacie lístky sú rovnakej veľkosti, tvaru a farby a sú overené pečiatkou zhromaždenia.

Pre každé opätovné hlasovanie sa hlasovacie lístky vytlačia v inej farbe.

Článok 120

Pri voľbe a menovaní sa kandidáti na hlasovacích lístkoch uvádzajú podľa poradia určeného na kandidačnej listine. Pred menom každého kandidáta sa uvádza poradové číslo.

Hlasuje sa zakrúžkovaním poradového čísla pred menom kandidáta, za ktorého poslanec hlasuje.

Každý poslanec môže hlasovať najviac za toľko kandidátov, koľko sa volí, a to spomedzi kandidátov, ktorých mená sa uvádzajú na hlasovacom lístku.

Článok 121

Tajné hlasovanie vedie predseda zhromaždenia, ktorému v práci pomáhajú podpredsedovia zhromaždenia a generálny tajomník zhromaždenia.

Článok 122

Poslancovi sa odovzáva hlasovací lístok tak, že pristúpi k predsedovmu stolu, lebo bol predtým  vyvolaný. Predseda zhromaždenia odovzdáva poslancovi hlasovací lístok a generálny tajomník zhromaždenia vyznačuje v poslaneckom zozname, vedľa mena a priezviska poslanca, že sa mu hlasovací lístok odovzdal. Predseda zhromaždenia pred začiatkom hlasovania určuje trvanie hlasovania.

Keď poslanec vyplní hlasovací lístok, pristupuje k miestu, kde je volebná schránka a vhadzuje hlasovací lístok.

Volebná schránka musí byť z priesvitného materiálu.

Po uplynutí času hlasovania, predseda zhromaždenia uzaviera hlasovanie.

Článok 123

Keď sa hlasovanie ukončí, ustaľujú sa výsledky hlasovania v tej istej miestnosti, kde sa hlasovanie konalo, nasledujúcim poradím:

1. určuje sa počet prijatých hlasovacích lístkov,
2. určuje sa počet nepoužitých hlasovacích lístkov, ktoré sa zapečatia v osobitnej obálke,
3. určuje sa počet poslancov, ktorí prijali hlasovacie lístky,
4. otvára sa volebná schránka a spočitovaním sa určuje počet hlasovacích lístkov v schránke. Ak sa zistí, že je počet hlasovacích lístkov v schránke vyšší ako počet poslancov, čo hlasovali, postup sa zastavuje a koná sa opätovné hlasovanie, a použité hlasovacie lístky sa zapečaťujú v osobitnej obálke. Ak sa zistí, že je vo volebnej schránke rovnaký alebo nižší počet hlasovacích lístkov ako počet poslancov, čo hlasovali, postup pokračuje  tak, že sa neplatné hlasovacie lístky  oddeľujú a zapečaťujú v osobitnej obálke,
5. z každého platného hlasovacieho lístka sa prečíta odpoveď „za“, „proti“, resp. ak sa hlasovalo o voľbe alebo menovaní, prečíta sa meno kandidáta, čo získal hlas, čo sa eviduje na osobitnom tlačive a
6. ustaľuje sa počet hlasov „za“, „proti“, resp. počet hlasov, čo dostal každý navrhnutý kandidát.

Článok 124

Za neplatný hlasovací lístok sa pokladá nevyplnený hlasovací lístok a  hlasovací lístok, z ktorého nemožno s istotou určiť, za ktorý návrh poslanec hlasoval.

Pri hlasovaní o voľbe alebo menovaní sa za neplatný hlasovací lístok pokladá aj lístok, na ktorom je zakrúžkovaný väčší počet kandidátov ako počet, čo sa volí.

Článok 125

Po ustálení výsledkov hlasovania predseda uverejňuje výsledky, čo obsahujú údaje o počte:

- prijatých hlasovacích lístkov,
- nepoužitých hlasovacích lístkov,
- poslancov, ktorí prijali hlasovacie lístky,
- použitých hlasovacích lístkov,
- neplatných hlasovacích lístkov,
- platných hlasovacích lístkov,
- hlasov „za“ a hlasov „proti“, resp. ak sa pri voľbe alebo menovaní hlasovalo za viacerých kandidátov do rovnakej funkcie  hlasov, čo získali jednotliví kandidáti.

Uverejňovanie výsledkov hlasovania zahrnuje aj konštatáciu, že návrh bol schválený alebo že nebol schválený.  

O ustaľovaní výsledkov hlasovania sa spisuje zápisnica.

5. Zápisnica a stenografické záznamy

Článok 126

O práci zasadnutia zhromaždenia sa spisuje zápisnica.

Zápisnica obsahuje základné údaje o práci na zasadnutí – mená neprítomnýh poslancov, návrhy o ktorých sa rozhodovalo, mená účastníkov rokovania, závery vynesené na zasadnutí, výsledok hlasovania o jednotlivých otázkach a o uložených opatreniach.

Schválenú zápisnicu podpisujú predseda a generálny  tajomník zhromaždenia a kladie sa pečiatka zhromaždenia.

O zápisnicu a stará generálny tajomník zhromaždenia.

Článok 127

Na zasadnutí zhromaždenia sa vedú stenografické záznamy a zvukovo sa zaznamenáva priebeh zasadnutia. Do stenografických záznamov sa vnáša text vo vyslovenej podobe. Právo každého poslanca je nahliadnuť do stenografických záznamov, ako aj na žiadosť dostať výpis zo stenografických záznamov s obsahom prejavu.

6. Slávnostné a tematické zasadnutie zhromaždenia

Článok 128

Zhromaždenie môže mať slávnostné zasadnutie.

Slávnostné zasadnutie zhromaždenia predseda zhromaždenia môže zvolať pri príležitosti štátnych a medzinárodných sviatkov a zaznamenávania historických výročí.

Na slávnostné zasadnutie zhromaždenia predseda môže pozvať prezidenta republiky, predsedu a členov vlády Srbskej republiky a pokrajinskej vlády, zástupcov iných orgánov a organizácií z krajiny a zahraničia a iných predstaviteľov verejného, vedeckého a kultúrneho života Srbska.

Článok 129

Zhromaždenie môže mať tematické zasadnutie.

Tematické zasadnutie zhromaždenia môže predseda zhromaždenia zvolať na rozoberanie otázok, ktoré súvisia s vedením politiky v jednotlivej oblasti a otázkami širšieho hospodárskeho, kultúrneho a politického významu.

Na tematické zasadnutie zhromaždenia predseda môže pozvať zástupcov iných orgánov a organizácií z krajiny a zahraničia, ak posúdi, že ich účasť na zasadnutí môže prispieť ku komplexnejšiemu rozoberaniu  otázky, ktorá je na rokovacom programe tematického zasadnutia.

Článok 130

Rokovací program slávnostného a tematického zasadnutia ustaľuje predseda zhromaždenia.

Na spôsob, akým sa poslancom doručujú pozvania na  slávnostné a tematické zasadnutie sa obdobne uplatňujú ustanovenia tohto rokovacieho poriadku, ktoré súvisia so zvolávaním zasadnutia zhromaždenia.

V. POSTUP VYNESENIA AKTOV

Článok 131

Zhromaždenie vynáša štatút, pokrajinské parlamentné uznesenia, uznesenia,  deklarácie, rezolúcie, stratégie, rokovací poriadok, odporúčania, závery a iné  akty.

Zhromaždenie uzaviera dohody so zodpovedajúcimi orgánmi územných celkov iných štátov, v súlade so štatútom. Postup uzavierania dohody sa upravuje osobitným aktom.

Zhromaždenie rozoberá a schvaľuje informácie o stave v určitej oblasti a správy o činnosti verejných podnikov, ustanovizní a iných organizácií, ktorých zakladateľkou je Autonómna pokrajina Vojvodina, ak sa tak určilo ich ustanovujúcimi aktmi.

Článok 132

Pokrajinským parlamentným uznesením sa upravujú otázky, ktoré sú priamo, na základe ústavy a štatútu, v príslušnosti AP Vojvodiny alebo ktoré sa zákonom určili ako otázky pokrajinského významu.

Uznesením sa zhromaždenie uznáša o otázkach, ktoré nemajú charakter otázky pokrajinského významu, ako aj o voľbe, menovaní a uvoľnení z funkcie.  

Deklaráciou sa vyjadruje všeobecný postoj zhromaždenia k jednotlivým otázkam významným  a dôležitým pre pokrajinu alebo k otázkam širšieho hospodárskeho, kultúrneho alebo politického významu.

Rezolúciou zhromaždenie poukazuje na stav a problémy v určitej oblasti všeobecného významu a navrhuje opatrenia, ktoré treba podniknúť.

Odporúčaním zhromaždenie vyjadruje mienku k jednotlivým otázkam všeobecného významu a spôsob riešenia jednotlivých problémov a navrhuje spôsob a opatrenia, ktoré treba podniknúť z dôvodu riešenia jednotlivých otázok.

Záverom sa zaujíma postoj, vyjadruje sa mienka k jednotlivým otázkam a poukazuje sa pokrajinskej vláde a pokrajinským orgánom správy na problémy v určitej oblasti z dôvodu zvažovania stavu a podniknutia opatrení. Záverom sa riešia aj iné otázky z príslušnosti zhromaždenia a pracovných telies.

1. Oprávnení navrhovatelia

Článok 133

Návrh na vynesenie pokrajinského parlamentného uznesenia môže predložiť poslanec, príslušný výbor, poslanecká skupina, pokrajinská vláda, zhromaždenie jednotky lokálnej samosprávy z územia AP Vojvodiny, najmenej 30 000 voličov s bydliskom  na území AP Vojvodiny a pokrajinský ochranca občanov - ombudsman zo svojej príslušnosti.

Návrh na vynesenie uznesenia, odporúčania, záveru a iného aktu môže podať poslanec, príslušný výbor, poslanecká skupina, pokrajinská vláda, zhromaždenie jednotky lokálnej samosprávy z územia AP Vojvodiny, najmenej 15 000 voličov s bydliskom na území AP Vojvodiny.

Návrh pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte AP Vojvodiny, opätovnej bilancii rozpočtu a  účtovnej závierke rozpočtu AP Vojvodiny podáva pokrajinská vláda.

Deklaráciu a rezolúciu môže podať pokrajinská vláda, príslušný výbor, najmenej 30 poslancov.
Návrh rokovacieho poriadku podáva  výbor pre predpisy.

Návrh stratégie, plánov a rozvojových programov, územných plánov, siete ustanovizní a iných plánových a rozvojových aktov podáva pokrajinská vláda.

2. Postup zmeny Štatútu AP Vojvodiny

Článok 134

Zmena Štatútu AP Vojvodiny sa koná: podaním a schválením návrhu na zmenu štatútu, rozoberaním a ustaľovaním návrhu aktu o zmene štatútu a vynesením aktu o zmene Štatútu AP Vojvodiny.

a/ Podávanie  a schvaľovanie návrhu na zmenu štatútu

Článok 135

Návrh na zmenu štatútu podáva oprávnený navrhovateľ určený štatútom.

Ak zhromaždenie schváli návrh na zmenu štatútu, a navrhovateľ súčasne doručil predbežný návrh pokrajinského parlamentného uznesenia o zmene štatútu, zhromaždenie sa môže uzniesť predbežný návrh postúpiť na verejnú rozpravu.

Návrh na zmenu štatútu rozoberá výbor pre otázky ústavnoprávneho postavenia pokrajiny a navrhuje zhromaždeniu návrh schváliť alebo neschváliť.

Ak zhromaždenie schváli návrh na zmenu štatútu, začína sa s vypracovaním, resp. rozoberaním návrhu aktu na zmenu štatútu.

b/ Rozoberanie a ustaľovanie návrhu aktu na zmenu štatútu

Článok 136

Ak zhromaždenie schváli návrh na zmenu štatútu, poveruje výbor pre otázky ústavnoprávneho postavenia pokrajiny alebo pokrajinskú vládu vypracovaním predbežného návrhu aktu na zmenu štatútu.  

Predbežný návrh aktu na zmenu štatútu sa doručuje výboru pre predpisy, výboru pre otázky ústavnoprávneho postavenia pokrajiny, ak nie je navrhovateľ, a pokrajinskej vláde, ak nie je navrhovateľka, z dôvodu poskytnutia mienky.

Článok 137

Právo podať amendement k návrhu aktu na zmenu štatútu má oprávnený navrhovateľ pre navrhovanie pokrajinského parlamentného uznesenia.

Článok 138

Zhromaždenie ustaľuje návrh aktu na zmenu štatútu a doručuje ho Národnému zhromaždeniu Srbskej republiky na udelenie súhlasu.

c/ Vynesenie aktu o zmene Štatútu AP Vojvodiny

Článok 139

Po obstaraní súhlasu Národného zhromaždenia Srbskej republiky, zhromaždenie vynesie akt o zmene štatútu.

3. Postup vynesenia pokrajinských parlamentných uznesení

Článok 140

Oprávnený navrhovateľ podáva návrh pokrajinského parlamentného uznesenia v podobe,  v akej sa uznesenie vynáša, so zdôvodnením, ktoré musí obasahovať právny podklad, dôvody vynesenia uznesenia, odhad potrebných prostriedkov na uskutočnenie uznesenia, spôsob a možnosť ich zabezpečenia a vysvetlenie navrhnutých riešení, ako aj meno a priezvisko  predstaviteľa navrhovateľa.

Ak sa návrh pokrajinského parlamentného uznesenia vzťahuje na zmeny a doplnky platného uznesenia, k návrhu uznesenia sa pripája aj text ustanovení platného uznesenia, ktoré sa menia.

Článok 141

Návrh pokrajinského parlamentného uznesenia sa postupuje zhromaždeniu.

Návrh pokrajinského parlamentného uznesenia sa doručuje v origináli, v písomnej podobe a  elektronickej podobe s potrebným počtom vyhotovení pre poslancov.

Odchylne od odseku 2, keď sú navrhovatelia poslanci, poslanecká skupina, príslušný výbor a 30 000 voličov s bydliskom na území AP Vojvodiny, návrh pokrajinského parlamentného uznesenia sa doručuje v jednom vyhotovení.

Predseda zhromaždenia návrh pokrajinského parlamentného uznesenia doručuje poslancom, príslušnému výboru a pokrajinskej vláde, ak ona nie je navrhovateľkou, z dôvodu poskytnutia mienky.

Článok 142

Ak sa návrh pokrajinského parlamentného uznesenia neprichystal v súlade s týmto rokovacím poriadkom, predseda zhromaždenia požiada navrhovateľov, aby návrh pokrajinského parlamentného uznesenia zladili s ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku, so súčasným poukázaním, v čom spočíva nezladenosť.

Navrhovateľ pokrajinského parlamentného uznesenia môže v lehote 15 dní predložiť návrh pokrajinského parlamentného uznesenia, zladený s týmto rokovacím poriadkom, a ak nekoná v súlade s ustanoveniami z odseku 1 tohto článku, návrh pokrajinského parlamentného uznesenia sa pokladá za stiahnutý.

V prípade nezladenosti s mienkou predsedu zhromaždenia, navrhovateľ  si môže žiadať, v písomnej podobe, aby sa zhromaždenie vyjadrilo, či je návrh zostavený v súlade s týmto rokovacím poriadkom. Zhromaždenie je povinné o tejto otázke sa vyjadriť na prvom nasledujúcom zasadnutí,  pred prechodom na rokovací program, bez rozpravy.

Pred rozhodovaním navrhovateľ uznesenia má právo zdôvodňovať svoje stanovisko, najdlhšie päť minút.

Článok 143

Návrh pokrajinského parlamentného uznesenia, prichystaný podľa tohto rokovacieho poriadku, sa zaraďuje do rokovacieho pogramu zasadnutia zhromaždenia v lehote do 90 dní po dni podania.

Vo výnimočných prípadoch, ak záväzok vynesenia pokrajinského parlamentného uznesenia vyplýva zo zákona alebo ak by nevynesenie uznesenia spôsobilo značnú ujmu, lehota nemôže byť dlhšia ako 30 dní.

Článok 144

Návrh pokrajinského parlamentného uznesenia pred rozoberaním na zasadnutí zhromaždenia rozoberajú príslušný výbor a pokrajinská vláda, ak ona nie je navrhovateľkou uznesenia.

Príslušný výbor, resp. pokrajinská vláda doručujú správu, resp. mienku, spravidla, najneskôr päť dní predo dňom určeným na konanie zasadnutie zhromaždenia, na ktorom sa rozoberá návrh uznesenia.

Príslušný výbor môže navrhnúť zhromaždeniu vynesenie uznesenia alebo nevynesenie uznesenia.

Ak príslušný výbor, resp. pokrajinská vláda nedoručí správu, resp. mienku, zhromaždenie sa môže uzniesť, že sa návrh uznesenia rozoberie aj bez správy alebo mienky.

Článok 145

O návrhu pokrajinského parlamentného uznesenia sa vedie jednotná rozprava.

Výnimočne, ak sa na návrh pokrajinského parlamentného uznesenia podalo viac amendementov, zhromaždenie, na návrh predsedu, rozhodne, aby sa o návrhu uznesenia viedla všeobecná a podrobná rozprava.

Po podrobnej rozprave zhromaždenie rozhoduje o návrhu v celosti.

Článok 146

Navrhovateľ pokrajinského parlamentného uznesenia má právo stiahnuť návrh pokrajinského parlamentného uznesenia po ukončenie rozpravy na zasadnutí zhromaždenia. Ak navrhovateľ, v písomnej podobe, stiahne návrh pokrajinského parlamentného uznesenia pred zasadnutím zhromaždenia, predseda zhromaždenia upovedomuje o tom zhromaždenie, a ak to urobí ústne počas zasadnutia, zhromaždenie konštatuje, že návrh bol stiahnutý.

4. Postup vynesenia uznesení a iných aktov

Článok 147

Pri postupe vynesenia uznesení, rezolúcií, deklarácií, odporúčaní, záverov a rozoberanie a schvaľovanie informácií a správ obdobne sa uplatňujú ustanovenia o postupe vynesenia pokrajinských parlamentných uznesení.

Pokrajinské orgány a orgány verejných podnikov, ustanovizní a iných organizácií, ktorých zakladateľkou je Autonómna pokrajina Vojvodina, doručujú zhromaždeniu správy na rozoberanie.

Správy o hospodárení sa doručujú príslušným výborom a pokrajinskej vláde z dôvodu poskytnutia mienky.

Po rozoberaní sa zhromaždenie uznáša o správe z odseku 2 tohto článku.

5. Postup pri amendementoch

Článok 148

Návrh na zmenu a doplnenie aktov, ktoré vynáša zhromaždenie sa podáva v podobe amendementov. Amendement sa podáva zhromaždeniu v písomnej podobe, so zdôvodnením.

Právo podať amendement má oprávnený navrhovateľ a každý poslanec.

Amendement sa podáva najneskôr 72 hodín pred hodinou určenou na konanie zasadnutia, na ktorom sa bude rozoberať návrh aktu.

Ak sa zasadnutie zvolalo v kratšej ako desaťdňovej lehote, ale nie kratšej ako 72 hodín pred hodinou konania zasadnutia zhromaždenia, amendement sa odovzdáva najneskôr 24 hodín pred začiatkom zasadnutia, na ktorom sa bude prerokúvať návrh aktu.

Ak sa zasadnutie zvolalo v  kratšej lehote ako 72 hodín pred konaním zasadnutia,  ako aj v prípade navrhnutia vynesenia aktu súrnym postupom, amendement sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o určitom bode rokovacieho programu.

Ak bol návrh aktu doručený zhromaždeniu s návrhom na doplnenie navrhnutého rokovacieho programu zasadnutia zhromaždenia, amendement sa podáva najneskôr 24 hodín pred začiatkom zasadnutia, na ktorom sa bude rozoberať návrh aktu.

Predseda zhromaždenia zamietne oneskorene podaný amendement, o čom informuje podávateľa amendementu a zhromaždenie, na začiatku rokovania o tom bode rokovacieho programu a o ňom sa zhromaždenie nevyjadruje.

Článok 149

Podaný amendement predseda zhromaždenia postupuje navrhovateľovi aktu.

Podaný amendement sa doručuje aj príslušnému výboru a pokrajinskej vláde, ak nie sú navrhovatelia, z dôvodu poskytnutia mienky.

Ak príslušný výbor, resp. pokrajinská vláda nedoručí správu, resp. mienku, zhromaždenie môže rozhodnúť, že sa amendement prerokuje aj bez správy alebo mienky.

Podávateľ amendementu môže stiahnuť amendement po uzavretie rokovania.

Článok 150

Navrhovateľ aktu je povinný prerokovať amendementy a informovať zhromaždenie, ktoré amendementy navrhuje, aby zhromaždenie schválilo, a ktoré, aby zamietlo.

Článok 151

Amendement, ktorý podal navrhovateľ aktu, ako aj amendement, ktorý navrhovateľ prijal, sa stáva súčasťou návrhu aktu a o ňom sa oddelene nehlasuje.

Článok 152

Zhromaždenie rozhoduje o amendementoch podľa poradia článkov návrhu aktu.

Ak sa podalo viac amendementov k rovnakému článku návrhu aktu, najprv sa rozhoduje o amendemente, ktorého obsah sa najviac líši od riešenia obsiahnutého v návrhu aktu.

Ak sa podal amendement k amendementu, najprv sa hlasuje o amendemente, ktorý bol podaný k amendementu.

Článok 153

Počas rokovania na zasadnutí zhromaždenia amendementy, v písomnej podobe, môže podávať navrhovateľ aktu, príslušný výbor, resp. pokrajinská vláda, ak nie je navrhovateľkou, len ak potreba po amendemente vznikla z dôvodu predbežného prijatia niektorého amendementu.

Článok 154

Ak sú amendementy takej povahy, že podstatne menia návrh aktu alebo sa od neho líšia, zhromaždenie môže, na návrh predsedu zhromaždenia alebo výboru pre predpisy, rozhodnúť, že sa rozprava preruší, aby sa poslanci prichystali na rozhodovanie.

Ak pre schválenie jedného alebo viacerých amendementov vznikne potreba vykonať právnotechnickú redakciu návrhu aktu alebo aby sa schválené amendementy zladili navzájom a s textom návrhu aktu, zhromaždenie môže, na návrh predsedu zhromaždenia, zastaviť rozhodovanie a žiadať si od výboru pre predpisy vykonať právnotechnickú redakciu textu návrhu aktu a o tom podáva zhromaždeniu správu.

6. Postup uzavierania medziregionálnych dohôd

Článok 155

Zhromaždenie uzaviera medziregionálne dohody so zodpovedajúcimi územnými celkami iných štátov.

Postup uzavierania medziregionálnych dohôd sa upraví osobitným aktom zhromaždenia.

7. Postup vynesenia Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a účtovnej závierke Autonómnej pokrajiny Vojvodiny

Článok 156

Pokrajinské parlamentné uznesenie o rozpočte (ďalej: rozpočet) vynáša zhromaždenie v lehote určenej zákonom.

Rozpočet predkladá pokrajinská vláda so zdôvodnením, ktoré obsahuje: ústavný, zákonný a štatutárny podklad vynesenia rozpočtu, zdôvodnenie návrhu potrebných prostriedkov podľa užívateľov a štruktúry príjmov.

Článok 157

Návrh rozpočtu predbežne môžu prerokúvať výbory v častiach, ktoré sa vzťahujú na výdavky, ktorými sa financujú činnosti z pôsobnosti výborov a svoje správy, so zdôvodnenými návrhmi, doručujú výboru pre rozpočet a financie.

Výbor pre rozpočet a financie prerokúva návrh rozpočtu a správy jednotlivých výborov a doručuje o tom správu zhromaždeniu.

Článok 158

O návrhu rozpočtu sa na zasadnutí zhromaždenia vedie všeobecná a podrobná rozprava.

Ak sa k návrhu rozpočtu nepodali amendementy, vedie sa jednotná rozprava.

Ak sa amendementom k návrhu rozpočtu navrhuje zvýšiť niektoré výdavky, amendement musí obsahovať aj zdroje prostriedkov na tieto výdavky.

Po  podrobnej rozprave sa hlasuje o rozpočte v celosti.

Článok 159

Pokrajinské parlamentné uznesenie o opätovnej bilancii rozpočtu sa vynáša podľa postupu na vynesenie rozpočtu.

Článok 160

Pokrajinská vláda aspoň dvakrát ročne podáva zhromaždeniu správu o realizácii pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte AP Vojvodiny.

Správu o realizácii pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte AP Vojvodiny prerokúva výbor pre rozpočet a financie a doručuje zhromaždeniu správu spolu s mienkou.

Článok 161

Návrh pokrajinského parlamentného uznesenia o účtovnej závierke rozpočtu (ďalej: účtovná závierka rozpočtu) zhromaždenie prerokúva a vynáša v lehote určenej zákonom.

Návrh účtovnej závierky rozpočtu podáva pokrajinská vláda.

Návrh účtovnej závierky rozpočtu rozoberá výbor pre rozpočet a financie a správu spolu s mienkou doručuje zhromaždeniu.

Článok 162

Ak sa ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku neurčilo inak, pri postupe vynesenia rozpočtu a účtovnej závierky rozpočtu sa obdobne uplatňujú ustanovenia tohto rokovacieho poriadku  o postupe vynesenia pokrajinských parlamentných uznesení.

8. Postup vynesenia stratégií, plánov a rozvojových programov, územných plánov a siete ustanovizní a iných plánových a rozvojových aktov

Článok 163

Návrh stratégie, plánu a rozvojového programu, siete ustanovizní a iných plánových a rozvojových aktov  pokrajinská vláda podáva so zdôvodnením a potrebnou dokumentáciou.

Návrh regionálneho územného plánu pokrajiny, územného plánu osobitného účelu a územného plánu siete oblastí a objektov s potrebnými funkciami podáva Pokrajinská vláda so zdôvodnením a potrebnou dokumentáciou.

Pred rozoberaním na zasadnutí zhromaždenia návrhy aktov z odseku 1 a 2 rozoberajú príslušné výbory a správy s mienkou doručujú zhromaždeniu.

Článok 164

Regionálny územný plán pokrajiny sa nemôže vyniesť súrnym postupom.

Článok 165

Pri postupe vynesenia aktov z článku 161 obdobne sa uplatňujú ustanovenia tohto rokovacieho poriadku o postupe vynesenia pokrajinských parlamentných uznesení.

9. Postup vynesenia rokovacieho poriadku

Článok 166

Výbor pre predpisy pred ustálením návrhu rokovacieho poriadku doručuje predbežný návrh rokovacieho poriadku kolégiu zhromaždenia z dôvodu poskytnutia mienky.

Pri postupe vynesenia rokovacieho poriadku sa obdobne uplatňujú uznesenia tohto rokovacieho poriadku o vynesení pokrajinských parlamentných uznesení.

10. Súrny  postup

Článok 167

Pokrajinská vláda môže navrhnúť, aby sa pokrajinské parlamentné uznesenie alebo iný akt vyniesli súrnym postupom.

Súrnym postupom sa môže vyniesť iba pokrajinské parlamentné uznesenie alebo iný akt, ktorých nevynesenie súrnym postupom môže spôsobiť škodlivé následky na život a zdravie ľudí, bezpečnosť pokrajiny a prácu orgánov a organizácií.

Návrh, aby sa pokrajinské parlamentné uznesenie alebo iný akt vyniesli súrnym postupom musí byť zdôvodnený. V písomnom zdôvodnení návrhu je navrhovateľ povinný uviesť škodlivé následky, ktoré môžu vzniknúť pre nevynesenie uznesenia súrnym postupom.

Návrh, aby sa pokrajinské parlamentné uznesenie alebo iný akt vyniesli súrnym postupom sa doručuje zhromaždeniu najneskôr 24 hodiny pred začiatkom zasadnutia zhromaždenia.

Článok 168

Návrh pokrajinského parlamentného uznesenia alebo iného aktu, ktoré sa vynášajú súrnym postupom predbežne prerokúva výbor pre predpisy.

O návrhu, aby sa pokrajinské parlamentné uznesenie alebo iný akt vyniesli súrnym postupom zhromaždenie rozhoduje ako o predbežnej otázke pri ustaľovaní rokovacieho programu.

Ak zhromaždenie schváli, aby sa návrh pokrajinského parlamentného uznesenia alebo iný akt vyniesli súrnym postupom, návrh pokrajinského parlamentného uznesenia alebo iného aktu sa zaraďuje do rokovacieho programu zasadnutia.

Ak zhromaždenie neschváli návrh, aby sa pokrajinské parlamentné uznesenie alebo iný akt vyniesli súrnym postupom, na návrh navrhovateľa, návrh pokrajinského parlamentného uznesenia alebo iného aktu sa rozoberú bežným postupom na niektorom ďalšom zasadnutí.

Amendement k návrhu uznesenia alebo iného aktu, ktorý sa vynáša súrnym postupom, možno podať do začiatku rozpravy.

11. Postup autentického výkladu aktu

Článok 169

Návrh na vynesenie autentického výkladu jednotlivého aktu zhromaždeniu môže podať oprávnený navrhovateľ.

Návrh z odseku 1 tohto článku obsahuje názov aktu, ustanovenia, ktorých autentický výklad sa žiada a dôvod, pre ktorý sa autentický výklad žiada.

Článok 170

Ak výbor pre predpisy posúdi, že je návrh opodstatnený, zostavuje návrh autentického výkladu a doručuje ho podávateľovi návrhu a zhromaždeniu.

Ak výbor pre predpisy zistí, že návrh nie je opodstatnený, o tom informuje podávateľa návrhu a zhromaždenie.

Zhromaždenie rozhoduje o návrhu výboru pre predpisy z odseku 1 a 2 tohto článku.

Ak zhromaždenie neprijme stanovisko výboru pre predpisy, že autentický výklad nie je opodstatnený, poverí výbor pre predpisy zostavením návrhu autentického výkladu.

Článok 171

Ak sa ustanoveniami tohto oddielu neurčilo inak, pri postupe vynesenia autentického výkladu uznesení a iných aktov, ktoré vynáša zhromaždenie, obdobne sa uplatňujú ustanovenia tohto rokovacieho poriadku o postupe vynesenia tých aktov.

12. Postup ustaľovania návrhov zákonov, iných predpisov a normatívnych aktov, ktoré vynáša Národné zhromaždenie

Článok 172

Návrh, aby zhromaždenie bolo navrhovateľ republikového zákona, iného predpisu a normatívneho aktu s textom návrhu zákona, iného predpisu a normatívneho aktu môže podať poslanec, príslušný výbor, poslanecká skupina a pokrajinská vláda.

Text návrhu zákona, iného predpisu a normatívneho aktu sa podáva v  podobe, v akej sa zákon, iný predpis a normatívny akt vynáša, so zdôvodnením, ktorého obsah je určený Rokovacím poriadkom Národného zhromaždenia.

Podávateľ textu návrhu zákona, iného predpisu a normatívneho aktu je povinný uviesť dôvody, pre ktoré sa zhromaždeniu navrhuje ustáliť návrh zákona a iného predpisu a normatívneho aktu a podať ho Národnému zhromaždeniu.

Článok 173

Predseda zhromaždenia po prijatí návrhu, aby zhromaždenie bolo navrhovateľ zákona, iného predpisu a normatívneho aktu, text návrhu zákona, iného predpisu a normatívneho aktu doručuje poslancom a pokrajinskej vláde, ak ona nie je navrhovateľka.

Výbor pre predpisy, Výbor pre spoluprácu s výbormi Národného zhromaždenia v uskutočňovaní príslušností pokrajiny a príslušný výbor rozoberajú návrh a správu s mienkou doručujú zhromaždeniu.

Článok 174

Na zasadnutí zhromaždenia podávateľ návrhu, aby zhromaždenie bolo navrhovateľ republikového zákona, iného predpisu a normatívneho aktu môže dodatočne zdôvodniť dôvody, pre ktoré má byť zhromaždenie navrhovateľ zákona, iného predpisu a normatívneho aktu.

Predstaviteľ pokrajinskej vlády, ak ona nie je navrhovateľka, a predstaviteľ Výboru pre spoluprácu z výbormi Národného zhromaždenia v uskutočňovaní príslušností pokrajiny môže dodatočne zdôvodniť návrh na schválenie, resp. neschválenie návrhu.

O návrhu, aby zhromaždenie bolo navrhovateľom zákona, iného predpisu a normatívneho aktu sa otvára rozprava.

Ak zhromaždenie neprijme byť navrhovateľom zákona, iného predpisu a normatívneho aktu, text návrhu zákona alebo iného normatívneho aktu zhromaždenie nebude rozoberať.

Článok 175

Ak zhromaždenie schváli, že bude navrhovateľzákona, iného predpisu a normatívneho aktu, otvára sa rozprava o texte návrhu zákona. O texte návrhu zákona sa hlasuje v celosti.

Ak zhromaždenie ustáli návrh zákona, iného predpisu a normatívneho aktu, určuje predstaviteľa zhromaždenia v Národnom zhromaždení a oprávňuje ho prijať amendementy, ktorými sa nemení podstata návrhu.

Článok 176

Návrh zákona, iného predpisu a normatívneho aktu predseda zhromaždenia doručuje Národnému zhromaždeniu a upovedomuje Národné zhromaždenie o oprávnenom predstaviteľovi.

Článok 177

Ustanovenia tohto rokovacieho poriadku, ktoré sa vzťahujú na postup podávania amendementov a rozhodovanie o podaných  amendementoch obdobne sa uplatňujú aj pri postupe podávania amendementov k textu návrhu zákona, iného predpisu a normatívneho aktu.

13. Postup vynesenia amendementov k návrhom zákonov, iných predpisov a normatívnych aktov, ktoré vynáša Národné zhromaždenie

Článok 178

Návrh, aby zhromaždenie podalo amendement k návrhu zákona, iného predpisu a normatívneho aktu môže predložiť pokrajinská vláda, poslanec, príslušný výbor,  poslanecká skupina a pokrajinská vláda.

Návrh amendementu k návrhu zákona, iného predpisu a normatívneho aktu sa doručuje poslancom, príslušnému výboru, ak nie je navrhovateľ, a Výboru pre spoluprácu s výbormi Národného zhromaždenia v uskutočňovaní príslušností  pokrajiny, pokrajinskej vláde, ak nie je navrhovateľka, ktorí prerokúvajú návrh a mienku doručujú zhromaždeniu s návrhom, aby sa amendement ustálil alebo neustálil.

Článok 179

Ak zhromaždenie ustáli amendementy, určuje predstaviteľa zhromaždenia, ktorý na zasadnutí národného zhromaždenia zdôvodní predložený amendement, v súlade s rokovacím poriadkom národného zhromaždenia.

Predseda zhromaždenia doručuje amendement národnému zhromaždeniu a upovedomuje národné zhromaždenie  o oprávnenom predstaviteľovi.

14. Postup posúdenia ústavnosti a zákonnosti

Článok 180

Návrh na začatie konania pred ústavným súdom na posúdenie ústavnosti a zákonnosti zákona, resp. iného predpisu alebo normatívneho aktu republikových orgánov,  ak sa tými aktmi porušili ústavou a zákonom určené práva Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, môžu predložiť oprávnení navrhovatelia pokrajinského parlamentného uznesenia. Predseda zhromaždenia návrh doručuje poslancom a pokrajinskej vláde, ak ona nie je navrhovateľkou.

Ak zhromaždenie schváli návrh na začatie konania na posúdenie ústavnosti a zákonnosti, určuje predstaviteľa, aby sa zúčastnil v konaní pred ústavným súdom.

Predseda zhromaždenia  doručuje návrh na začatie konania Ústavnému súdu Srbskej republiky.

Článok 181

Ak sa začalo konanie na posúdenie ústavnosti a zákonnosti predpisu alebo normatívneho aktu zhromaždenia, odpoveď ústavnému súdu dáva výbor pre predpisy v lehote, ktorú určí ústavný súd vo svojej žiadosti a  oprávňuje osobu, aby sa zúčastnila v konaní pred ústavným súdom.

15. Postup pri návrhu na vypísanie referenda

Článok 182

Zhromaždenie môže vypísať referendum o otázke zo svojej príslušnosti na základe návrhu 30 poslancov alebo pokrajinskej vlády.

Zhromaždenie vypisuje pokrajinské referendum, ak žiadosť o jeho vypísanie predložilo najmenej 30 000 voličov s bydliskom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

Článok 183

Návrh, aby zhromaždenie vypísalo referendum o otázkach zo svojej príslušnosti prerokúva výbor, v ktorého pôsobnosti je tá otázka a výbor pre otázky ústavnoprávneho postavenia pokrajiny, ktorý určuje, či je obsah návrhu v súlade so zákonom, či návrh podali oprávnení podávatelia a či je otázka v príslušnosti zhromaždenia.

Ak výbor pre otázky ústavnoprávneho postavenia pokrajiny  určí, že obsah návrhu nie je v súlade so zákonom alebo že návrh podali neoprávnení podávatelia, ako aj že otázka je nie v príslušnosti zhromaždenia, predseda zhromaždenia o tom upovedomí podávateľa návrhu.

Článok 184

Referendum sa uskutočňuje spôsobom určeným ústavou, zákonom, štatútom a týmto rokovacím poriadkom.

16. Postup voľby a zániku funkcie

Článok 185

Zdôvodnený návrh na voľbu, menovanie a uvoľnenie z funkcie riaditeľa, predsedu a členov dozorných rád verejných podnikov, predsedu a členov správnych a dozorných rád ustanovizní, agentúr a iných organizácií, ktorých zakladateľkou je Autonómna pokrajina Vojvodina a iných osôb, ktoré volí, menuje a uvoľňuje z funkcie zhromaždenie predkladá výbor, ktorý vo svojej pôsobnosti prerokúva otázky z tejto oblasti.

Zdôvodnený návrh na voľbu a uvoľnenie z funkcie zástupcu pokrajinského tajomníka predkladá predseda pokrajinskej vlády.

VI. VZŤAH ZHROMAŽDENIA A POKRAJINSKEJ VLÁDY

1. Voľba pokrajinskej vlády

Článok 186

Kandidáta na predsedu pokrajinskej vlády navrhuje predseda zhromaždenia po vypočutí mienok zástupcov poslaneckých skupín.

Návrh obsahuje meno a priezvisko kandidáta, krátky životopis, stranícku príslušnosť, meno a priezvisko spravodajcu, zdôvodnenie a súhlas kandidáta v písomnej podobe.

Článok 187

Kandidát na predsedu pokrajinskej vlády navrhuje kandidátov na jedného alebo viacerých podpredsedov a na členov pokrajinskej vlády.

Článok 188

O návrhu kandidáta na predsedu pokrajinskej vlády a návrhu  na kandidátov na podpredsedov a členov pokrajinskej vlády sa otvára rozprava.

Po ukončení rozpravy o  návrhu kandidáta na predsedu, kandidáta na podpredsedu a členov pokrajinskej vlády sa rozhoduje súčasne verejným hlasovaním.

Pokrajinská vláda je zvolená, ak za jej voľbu hlasovala väčšina celkového počtu poslancov.

Ak sa pokrajinská vláda nezvolila, celý postup sa opakuje.

Článok 189

Predseda, podpredseda a členovia pokrajinskej vlády po voľbe skladajú sľub pred zhromaždením.

Mandát pokrajinskej vlády začína plynúť dňom zloženia sľubu pred zhromaždením.

Mandát pokrajinskej vlády trvá po uplynutie mandátu zhromaždenia, ktoré ju zvolilo.

Článok 190

Mandát pokrajinskej vlády zanikne pred uplynutím obdobia, do ktorého bola zvolená: uvoľnením predsedu pokrajinskej vlády, demisiou predsedu pokrajinskej vlády alebo predčasným zánikom mandátu zhromaždenia.

Ak pokrajinskej vláde zanikol mandát, môže vykonávať len bežné a neodkladné úkony po voľbu novej pokrajinskej vlády, určené pokrajinským parlamentným uznesením.

Členovi pokrajinskej vlády zanikne mandát pred uplynutím obdobia, do ktorého bol zvolený: konštatovaním demisie, ak ho zhromaždenie uvoľní z funkcie na návrh predsedu pokrajinskej vlády, uvoľnením z funkcie predsedu pokrajinskej vlády alebo demisiou predsedu pokrajinskej vlády.

Článok 191

Uvoľnenie z funkcie predsedu pokrajinskej vlády, demisia predsedu pokrajinskej vlády a uvoľnenie z funkcie a demisia člena pokrajinskej vlády sa koná podľa postupu, ktorý sa určil štatútom.

2. Zastupovanie pokrajinskej vlády v zhromaždení

Článok 192

Všeobecné právo a povinnosť zastupovať pokrajinskú vládu v zhromaždení má predseda pokrajinskej vlády alebo podpredseda ním určený, o čom upovedomuje predsedu zhromaždenia písomne.

Ak je pokrajinská vláda navrhovateľkou, určuje člena pokrajinskej vlády alebo zástupcu pokrajinského tajomníka, ktorý ju zastupuje pri každej jednotlivej otázke, ktoré sa rozoberajú na zasadnutí zhromaždenia, resp. výboru.

Článok 193

Na poskytovanie odborných a iných vysvetlení, oznámení a mienok na zasadnutiach pracovných telies o otázkach, ktorých je navrhovateľkou, pokrajinská vláda môže určiť svojich poverencov.

Článok 194

Spolu s návrhom uznesenia, iného predpisu alebo normatívneho aktu alebo iným materiálom, ktorý predkladá zhromaždeniu pokrajinská vláda informuje zhromaždenie o svojich zástupcoch a poverencoch na zasadnutiach zhromaždenia a výborov.

Článok 195

Zhromaždenie a výbor upovedomujú pokrajinskú vládu o svojich zasadnutiach a navrhnutom rokovacom programe.

3. Kontrola práce pokrajinskej vlády

Článok 196

Zhromaždenie kontroluje prácu pokrajinskej vlády kladením poslaneckých otázok a žiadaním informácií a prostredníctvom poslaneckých otázok.

a/ Poslanecké otázky, návrhy a informácie

Článok 197

Na začiatku zasadnutia zhromaždenia, ktoré sa zvolalo v lehote z článku 79 odsek 1 pred začiatkom ustaľovania rokovacieho programu poslanci môžu pokrajinskej vláde klásť otázky a žiadať si informácie o všetkých oblastiach z príslušnosti pokrajinskej vlády.

Článok 198

Poslanec je povinný otázky v písomnej podobe zaslať predsedovi zhromaždenia najneskôr 72 hodín pred začiatkom zasadnutia.

Otázka musí byť precízna a z príslušnosti pokrajinskej vlády a musí sa uviesť meno a priezvisko člena pokrajinskej vlády, ktorý má odpovedať na tú otázku.

Náležitú otázku poslanca predseda zhromaždenia doručuje príslušnému členovi pokrajinskej vlády.

Ak položená otázka nie je náležitá v zmysle odseku 2 tohto článku, predseda zhromaždenia bude žiadať od poslanca, aby otázku upravil, pričom uvedie, v čom spočíva nenáležitosť.

Ak poslanec neupraví položenú otázku za 24 hodiny do začiatku zasadnutia, nemá právo otázku položiť ústne na zasadnutí zhromaždenia.

Článok 199

Časť zasadnutia venovaná kladeniu otázok a žiadaniu informácií trvá najdlhšie 60 minút a koná sa bez ohľadu na počet poslancov v sále.

Článok 200

Ak bolo položených viac otázok, poradie kladenia na zasadnutí zhromaždenia určuje predseda zhromaždenia,  podľa času príjemu otázok.

Ak sa v určenom čase neodpovie na všetky otázky poslancov, predseda zhromaždenia môže navrhnúť, aby sa čas predĺžil najviac ešte o 15 minút.

Ak sa v určenej lehote neodpovie na všetky položené otázky poslancov, ony sa môžu preniesť na nasledujúce zasadnutie zhromaždenia, ktoré sa zvolá v lehote z článku 79 odsek 1.

Článok 201

Čas, v rámci ktorého poslanec kladie otázku trvá najviac tri minúty. Jeden poslanec môže položiť najviac dve otázky na jednom zasadnutí.

Člen pokrajinskej vlády sa obracia zhromaždniu najviac päť minút, aby odpovedal na otázku.

Člen pokrajinskej vlády je povinný ústne odpovedať na každú otázku, čo sa položí v súlade s článkom 198 tohto rokovacieho poriadku. Ak je otázka taká, že si vyžaduje písomnú odpoveď, člen pokrajinskej vlády je povinný písomne zdôvodniť, prečo odpoveď bude písomná a písomnú odpoveď doručiť za 15 dní po dni konania zasadnutia.

V prípade z odseku 3 tohto článku poslanec si môže na prvom nasledujúcom zasadnutí, ktoré sa zvolá v lehote z článku 79 odsek 1, žiadať krátke ústne zdôvodnenie písomnej odpovede.

Po odpovedi člen pokrajinskej vlády, poslanec, čo položil otázku môže položiť ešte najviac dve podotázky v celkovom trvaní do dvoch minút.

Člen pokrajinskej vlády dáva odpoveď na podotázky v celkovom trvaní do troch minút.

Článok 202

Poslanec má právo na zasadnutiach, ktoré sú zvolané v lehote z článku 79 odsek 1, počas času určeného na otázky poslancov a informácie, položiť aj poslanecku otázku.

V prípade položenia poslaneckej otázky v súlade s ustanoveniami z odseku 1 tohto článku sa uplatňujú články rokovacieho poriadku, ktorými sa upravujú poslanecké otázky.

Článok 203

Na začiatku času určeného na otázky poslancov a žiadanie informácií sa určuje poradie otázok a odpovedí na otázky, a to:

- ústne zdôvodnenia členov pokrajinskej vlády písomných odpovedí, ktoré boli doručené medzi dvoma zasdnutiami,
- otázky, čo boli doručené za predchádzajúce zasadnutie a neprišli na rad,
- otázky, čo boli položené v súlade s článkom 198 tohto rokovacieho poriadku a
- poslanecké otázky.

Článok 204

V rámci trvania kladenia otázok a dávania odpovedí nie sú dovolené repliky a upozornenia na porušovanie rokovacieho poriadku.

b/ Poslanecké otázky

Článok 205

Poslanec má právo položiť poslaneckú otázku pokrajinskej vláde alebo jednotlivému vedúcemu orgánu pokrajinskej správy, z jeho príslušnosti.

Čas na kladenie poslaneckých otázok trvá najviac tri munúty.

Poslanecká otázka musí byť jasne formulovaná.

Poslanecká otázka sa môže položiť v písomnej podobe medzi dvoma zasadnutiami zhromaždenia, prostredníctvom predsedu zhromaždenia, ktorý ju doručuje pokrajinskej vláde alebo príslušnému vedúcemu orgánu pokrajinskej správy.

Poslanecká otázka sa môže položiť aj ústne na zasadnutí zhromaždenia, ktoré nebolo zvolané v súlade s článkom 79 odsek 2 a 3 rokovacieho poriadku, po ukončení práce podľa ustáleného rokovacieho programu.

Predseda zhromaždenia upozorní poslanca, čo kladie poslaneckú otázku, ak sa otázka nepoložila v súlade s ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku, resp. ak nebolo adresovaná príslušnému orgánu.

Článok 206

Na ústne položenú poslaneckú otázku predstaviteľ pokrajinskej vlády, resp. vedúci orgánu pokrajinskej správy musia ihneď ústne odpovedať. Ak je na dávanie odpovede nevyhnutná určitá príprava, oni to musia to ihneď zdôvodniť, a  odpoveď dať poslancovi v písomnej podobe, v osemdňovej lehote odo dňa položenia otázky.

Písomná odpoveď pokrajinskej vlády alebo vedúceho orgánu pokrajinskej správy sa doručuje poslancom.

Výnimočne, ak je na prípravu odpovede na poslaneckú otázku potrebné zistiť určité skutočnosti, ktorých zisťovanie si vyžaduje dlhší čas alebo zložitejšiu analýzu, lehota na poskytnutie odpovede na poslaneckú otázku sa môže predĺžiť, ale nie viac ako 30 dní.

Článok 207

Po danej odpovedi na poslaneckú otázku poslanec, čo položil otázku má právo  v trvaní najviac piatich minút, komentovať odpoveď na svoju otázku alebo položiť doplnkovú otázku.

Po dostatí odpovede na doplnkovú otázku poslanec má právo vyjadriť sa o odpovedi v trvaní najviac piatich minút.

Článok 208

Ak odpoveď na poslaneckú otázku obsahuje údaje, ktoré sú služobným tajomstvom, pokrajinská vláda, resp. vedúci orgánu pokrajinskej správy môžu navrhnúť, aby sa odpoveď vypočula bez prítomnosti verejnosti.

VII. VEREJNOSŤ PRÁCE ZHROMAŽDENIA

Článok 209

Zasadnutia zhromaždenia a jeho výborov sú verejné.

Zasadnutia zhromaždenia môžu byť uzavreté pre verejnosť v prípadoch určených zákonom, ak to navrhne pokrajinská vláda, výbor, alebo najmenej 20 poslancov. Návrh musí byť zdôvodnený a o návrhu sa na zhromaždení hlasuje bez rozpravy.

Zasadnutia výborov môžu byť uzavreté pre verejnosť v prípadoch určených zákonom, ak tak navrhne výbor.

Na zasadnutí zhromaždenia alebo výboru sa môže rozhodnúť, že predstavitelia tlače a iných informačných prostriedkov môžu byť prítomní na zasadnutí  aj keď sa na ňom rozoberá nejaká otázka bez prítomnosti verejnosti. O takej otázke predstavitelia tlače a iných informačných prostriedkov môžu dávať pre verejnosť iba oznámenia, o ktorých sa to rozhodne na zasadnutí. Na zasadnutí sa môže rozhodnúť, že sa oznámenia o takej otázke môžu dávať len po uplynutí určitého času.

Článok 210

Predseda zhromaždenia oboznamuje verejnosť s prácou zhromaždenia a  uzneseniami, čo vynieslo zhromaždenie.

Pokladá sa, že verejnosť bola oboznámená, keď sa pozvanie na zasadnutie zhromaždenia, so zodpovedajúcimi materiálmi, v súlade s týmto rokovacím poriadkom, doručilo predstaviteľom verejného informovania a ak oni boli prítomní na zasadnutí zhromaždenia.

Pre úplnejšie informovanie poslancov a verejnosti zhromaždenie môže návrh aktu uverejniť vo verejnoprávnych prostriedkoch alebo ako osobitnú publikáciu, o čom rozhoduje predseda zhromaždenia.

Článok 211

Predstavitelia tlače a iných informačných prostriedkov, v súlade s predpisom o vnútornom poriadku v zhromaždení, sa môžu zúčastniť na zasadnutiach zhromaždenia a výborov a dávajú sa im k dispozícii materiály, čo boli doručené poslancom.

Televízia má právo priamo prenášať zasadnutie zhromaždenia, resp. odročene vysielať snímku zasadnutia.

Predstaviteľom verejného informovania sa zabezpečujú potrebné podmienky na sledovanie práce zasadnutí zhromaždenia a výborov.

Článok 212

Predstavitelia verejného informovania sú povinní o práci zhromaždenia  a výborov informovať verejnosť úplne, obektívne a pravdivo.

Článok 213

Služobné oznámenie pre tlač a iné prostriedky verejného informovania zostavuje zodpovedajúca služba zhromaždenia a schvaľuje ho predseda zhromaždenia alebo osoba ním oprávnená.

Článok 214

Tlačovú konferenciu v zhromaždení môže konať každý poslanec.

Článok 215

Verejnosť práce sa uskutočňuje aj prostredníctvom skupinových návštev občanov v zhromaždení.

Spôsob uskutočnenia tejto formy verejnosti práce sa upravuje osobitným aktom.

Článok 216

Organizované skupiny občanov môžu navštevovať zhromaždenie z dôvodu oboznámenia sa s prácou zhromaždenia, oboznámenia sa s históriou budovy a prezerania budovy.

Článok 217

Zhromaždenie má webovú stránku.

Obsah webovej stránky sa bližšie upravuje pokynmi, ktoré vynáša generálny tajomník zhromaždenia, na základe predbežne obstaranej mienky výboru pre informovanie.

VIII. REVIDOVANÝ TEXT

Článok 218

Revidovaný text aktu, ak je určená povinnosť ustaľovania revidovaného textu, ustaľuje Výbor pre predpisy.

Článok 219

Revidovaný text aktu sa uverejňuje Úradným vestníkom Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

IX. ORIGINÁLNE DOKLADY A UVEREJŇOVANIE AKTOV ZHROMAŽDENIA

Článok 220

Originálny text aktu, ktorý vynáša zhromaždenie podpisuje predseda zhromaždenia a dáva sa naň pečiatka zhromaždenia.

Za originálny text sa pokladá text aktu schválený na zasadnutí zhromaždenia.

Originálny text aktu zhromaždenia sa ochraňuje v zhromaždení.

O vypracovanie originálnych textov, dávanie pečiatky, ochraňovanie a  evidenciu originálnych textov sa stará generálny tajomník zhromaždenia.

Článok 221

Akt, čo vynáša zhromaždenie sa uverejňuje v Úradnom vestníku Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

Závery zhromaždenia a pracovných telies, ako aj iné akty pracovných telies sa uverejňujú, ak sa to tými aktmi určilo.

Autentický výklad sa uverejňuje v Úradnom vestníku Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

O uverejňovanie  aktov z odseku 1, 2 a 3 sa stará generálny tajomník zhromaždenia.

Generálny tajomník zhromaždenia na základe originálneho textu aktov z odseku 1, 2 a 3  koná opravu chýb v uverejnenom texte aktu.

X. SPOLUPRÁCA ZHROMAŽDENIA

Článok 222

Zhromaždenie spolupracuje s Národným zhromaždením Srbskej republiky a so zhromaždeniami jednotiek lokálnej samosprávy.

Spolupráca sa uskutočňuje výmenou skúseností, zakladaním spoločných telies, podnikaním spoločných aktivít, zlaďovaním stanovísk, výmenou programov, dokumentačného a informačného materiálu, spoločnými zasadnutiami a výmenou delegácií.

Článok 223

Zhromaždenie so zodpovedajúcimi územnými spoločenstvami iných štátov uskutočňuje medziregionálnu spoluprácu z dôvodu uvedenia, zachovávania a vývoja dobrých susedských vzťahov, v súlade so štatútom.

Zhromaždenie spolupracuje so zastupiteľskými telesami iných štátov a regiónov:

- účasťou delegácií zhromaždenia v práci asociácií európskych regiónov,
- zasielaním delegácie zhromaždenia, predsedu a podpredsedu zhromaždenia alebo jednotlivých poslancov na návštevy zastupiteľských telies iných štátov a regiónov a prijímaním delegácií zastupiteľských telies iných štátov a regiónov,
- začínaním a účasťou v spoločných projektoch so zastupiteľskými telesami iných regiónov, parlamentnými zhromaždeniami a medzinárodnými organizáciami,
- výmenou informácií, iných materiálov a publikácií, ako aj inými formami spolupráce so zastupiteľskými telesami iných štátov a regiónov.

Rozhodnutie o potrebe zaslania delegácie zhromaždenia, predsedu, podpredsedu alebo jednotlivých poslancov na návštevy do iných štátov alebo regiónov, zloženie delegácie, ciele a úlohy návštevy delegácie zhromaždenia určuje príslušný výbor zhromaždenia.

Formy spolupráce a postup pri uzavieraní dohôd sa bližšie upravujú osobitným aktom.

Článok 224

V zhromaždení sa môžu zriadiť poslanecké skupiny priateľstva na zveľadenie vzťahov a spolupráce so zastupiteľskými telesami jednotlivých regiónov, na princípe dobrovoľnosti.

Pri zriadení poslaneckej skupiny priateľstva sa vychádza zo vzájomne vyjadrených záujmov o uskutočňovanie a rozvoj spolupráce medzi parlamentmi.

Predsedu a členov skupiny priateľstva určuje Výbor pre európske integrácie a medziregionálnu spoluprácu.

Rozhodnutia o výmene návštev so skupinami priateľstva zastupiteľských telies iných regiónov skupiny priateľstva vynášajú v koordinácii a so súhlasom Výboru pre európske integrácie a medziregionálnu spoluprácu.

Ak Výbor pre európske integrácie a medziregionálnu spoluprácu nemôže určiť predsedu a členov skupiny priateľstva alebo dať súhlas k rozhodnutiu o výmene návštev so skupinami priateľstva zastupiteľských telies iných regiónov, o tých otázkach rozhodne predseda zhromaždenia.

Článok 225

Poslanci v zhromaždení sa môžu organizovať do určitých neformálnych skupín z dôvodu propagovania práv určitých skupín a zvyšovania povedomia o ich úlohe v spoločnosti, ako aj propagovania určitých spoločenských hodnôt.

XI. PRÁCA ZHROMAŽDENIA V PRÍPADE  VOJNOVÉHO STAVU ALEBO MIMORIADNEHO STAVU

Článok 226

Ustanovenia tohto rokovacieho poriadku sa uplatňujú v práci zhromaždenia v prípade vojnového alebo mimoriadneho stavu, ak sa týmto rokovacím poriadkom, inými predpismi a normatívnymi aktmi zhromaždenia neurčilo inak.

Článok 227

V prípade vojnového  alebo mimoriadneho stavu predseda zhromaždenia:

- určuje čas a miesto konania zasadnutia zhromaždenia,
- určuje spôsob pozývania poslancov na zasadnutia, ako aj spôsob a lehoty doručovania materiálov na zasadnutia,
- môže nariadiť, aby sa redakciám verejnoprávnych prostriedkov, ktorých novinári sú akreditovaní v zhromaždení, zastavilo doručovanie návrhov uznesení a normatívnych aktov a iných materiálov, kým zhromaždenie o tom nerozhodne inak,
- môže určiť osobitný spôsob vedenia a ochraňovania zápisníc a stenografických záznamov zo zasadnutí zhromaždenia a výborov,
- rozhoduje o spôsobe práce a výkone úloh služby zhromaždenia.

Článok 228

V podmienkach vojnového alebo mimoriadneho stavu sa neuplatňujú ustanovenia tohto rokovacieho poriadku o kvóre na uskutočnenie zasadnutí zhromaždenia a výborov. Zasadnutia zhromaždenia a výborov sa konajú s tými poslancami, ktorí sú prítomní na zasadnutí, a uznesenia sa vynášajú väčšinou hlasov prítomných poslancov na zasadnutí zhromaždenia, resp. výboru.

Článok 229

V prípade vojnového alebo mimoriadneho stavu sa návrhy uznesení a normatívnych aktov, ktoré má rozoberať zhromaždenie môžu predložiť na prerokovanie a rozhodovanie bez predbežného rozoberania v príslušných výboroch, ak zhromaždenie tak rozhodne.

Pokrajinská vláda poskytuje svoju mienku k týmto aktom priamo na samom zasadnutí zhromaždenia.

Článok 230

V prípade vojnového alebo mimoriadneho stavu sú poslanci povinní ihneď a na najpriliehavejší spôsob informovať generálneho tajomníka zhromaždenia o každej zmene adresy bydliska alebo miesta pobytu.

XII. SLUŽBA ZHROMAŽDENIA

Článok 231

Odborné a iné úkony pre potreby zhromaždenia, výborov, poslancov a poslaneckých skupín vykonáva služba zhromaždenia.

Organizácia, úlohy a práca služby zhromaždenia sa upravujú pokrajinským parlamentným uznesením.

Článok 232

Úkony vnútornej ochranky a udržiavania poriadku v budove a miestnostiach zhromaždenia vykonáva správa všeobecných a spoločných úkonov pokrajinských orgánov, za súhlasu generálneho tajomníka.

XIII.  PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE

Článok 233

Nadobudnutím učínnosti tohto rokovacieho poriadku zaniká Rokovací poriadok Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník APV číslo 11/10, 43/13 a 46/13 – revidovaný text).

Výbory ustálené Rokovacím poriadkom Zhromaždenia AP Vojvodiny (Úradný vestník APV číslo 11/10), ktorý nadobudol účinnosť 26. júna roku 2010 pokračujú v práci , v súlade s doterajšou pôsobnosťou, po ustanovenie zhromaždenia v novom zložení.

Výbor pre národnostnú rovnoprávnosť sa zriadi po nadobudnutí účinnosti tohto rokovacieho poriadku.

Zriadením Výboru pre národnostnú rovnoprávnosť zaniká Výbor pre medzinárodnostné vzťahy.

Článok 234

Tento rokovací poriadok nadobúda účinnosť ôsmym dňom po dni zverejnenia Úradným vestníkom Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

ZHROMAŽDENIE AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY

Nový Sad 23. septembra 2014  

PREDSEDA
ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

István Pásztor v.r.
(Pásztor István, s.k.)